Myslím, že sme si už všetci zvykli na každoročné stretnutie nacionalistov v Bratislave pri príležitosti 14. marca, vzniku vojnového Slovenského štátu. Zdá sa, že časy, keď ťažkoodenci museli strážiť stovky holohlavých mužov a keď polícia odvádzala teatrálne sa zvíjajúceho Mariána Kotlebu do policajného auta, sú preč. Dnes sa tohto výročia zúčastnilo asi osem desiatok nacionalistov, napriek tomu však dostali priestor v Markíze, JOJke, či na mnohých spravodajských portáloch.

Tohtoročné výročie si národovci rozhodli pripomenúť 17.  marca. Podujatie sa opäť nieslo v duchu spomínania na vojnový štát a jeho prvého a jediného prezidenta Dr. Jozefa Tisa. Po presunutí sa na Martinský cintorín účastníci zhromaždenia položili vence a kvety k Tisovmu hrobu. Nebudem sa vyjadrovať k osobe Jozefa Tisa, každý má svoj názor a diskusie pod článkami o takýchto podujatiach sa doslova hemžia vyjadreniami, ako prezident zachraňoval Židov a uchránil slovenský národ tým, že presadil vytvorenie samostatného Slovenska.

Čo ma zarazilo na dnešku je obmedzenosť „ochrancov nášho národa, kultúry, jazyka a všetkého slovenského“. Títo ľudia si každoročne uctievajú ľudí ako Jozef Tiso, Andrej Hlinka, Ferdinand Ďurčanský (aby som im nekrivdil tak aj Ľudovíta Štúra), ale zabúdajú na väčšinu skutočných osobnosti slovenských dejín, ozajstných národných buditeľov a tvorcov našej kultúry.

Dnes, 17. marca, teda v deň, kedy si národovci pripomínali výročie vzniku slovenského štátu bolo 299. výročie popravenia nášho najvýznamnejšieho ľudového hrdinu Juraja Jánošíka, symbolu odporu chudobných proti bohatým. Deň pred tým sme si (my, ktorí nezabúdame) pripomenuli výročie narodenia najvýznamnejšieho folkloristu a rozprávkara Pavla Dobšinského. V rovnaký deň zomrel aj významný slovenský národný buditeľ, básnik a šíriteľ slovenských kníh Matej Hrebenda.

Čo dodať na záver? Snáď len to, že je smutné, keď ľudia pasujúci sa do role ochrancov všetkého slovenského vyjadrujú presvedčenie, že v roku 1939 nebola iná možnosť len samostatný štát, že iná možnosť by znamenal pre náš národ záhubu. Toto je ich viera v silu nášho národa? Ja sa necítim ako veľký nacionalista, či národniar, ale som presvedčený o tom, že slovenský národ by prežil aj bez vlastného štátu. Som presvedčený, že keď to naši predkovia dokázali vydržať stáročia bez vlastného štátu, dokázali by sme to aj cez vojnu.

Veľmi zarmucujúci je aj fakt, že nacionalisti preferujú pripomínanie si veľmi kontroverzných osobností, no pri tom úplne zabúdajú na osobnosti, ktorých miesto v slovenskej histórii je nespochybniteľné, a ktorí pre tento národ vykonali viac než ktokoľvek iný.

Artur Bekmatov

Strana 99% – občiansky hlas sa veľmi rýchlo etablovala na slovenskej politickej scéne. Jej nezverejnení sponzori zafinancovali na Slovensku doteraz nevídanú kampaň, ktorá sa na potenciálneho voliča valí odvšadiaľ. Nebudem vám ju pripomínať konkrétnymi príkladmi, aj tak ju 99% z vás má isto plné zuby.

Na strane 99% – občiansky hlas môžeme ukážkovo vidieť prípad, keď sa niekto bohatý chce dostať k moci stoj čo stoj. Keď ten niekto je ochotný vraziť obrovské finančné prostriedky do doteraz najväčšej reklamnej kampane politickej strany. Je ochotný zneužiť názov celosvetového protestného hnutia a dokonca  aj falšovať podpisy. Pred niekoľkými dňami sa začalo vyšetrovanie voči tejto strane, nakoľko podpisy na hárkoch môžu byť a mnoho z nich aj je falošných.

Prvé prípady, keď sa dalo postrehnúť, že 99% nebude hrať fér, bol už samotný začiatok podpisovej kampane. Po Bratislave chodili mladí ľudia a za každý podpis dávali plechovku lacného piva. Robili tak aj pred internátmi v Mlynskej doline. Potvrdil mi to aj študent UK, ubytovaný v tomto internáte, Lukáš:

„Anketárov robili mladí študenti, ktorí oslovovali ostatných spôsobom „Chceš pivo? Tak sa podpíš.“ Za podpis na hárku za vznik strany 99% dávali lacné plechovkové pivo. Ja som sa nepodpísal, dúfam, že moje meno sa na týchto hárkoch neobjaví.“

Približne v tomto čase sa objavili aj informácie o anketároch 99% v areáli parkoviska bratislavského Volkswagenu núkajúcich pivo či kávu zamestnancom za podpis. Prečo neboli vyhodení zo súkromného pozemku pracoviska, ktoré je neustále monitorované a z pozemku školského zariadenia, ktoré má byť apolitické je otázne.

Pred niekoľkými dňami polícia začala preverovať podpisy na hárkoch a v tejto súvislosti kontaktovala viacerých ľudí. Väčšina z nich s hrôzou zistila, že ich meno, číslo občianskeho preukazu a údajný podpis figurujú na niektorom z tisícov hárkov, slúžiacich na zaregistrovanie strany, ktorá im svojou reklamnou kampaňou už niekoľko mesiacov pije krv. Jedným z nich je aj môj ďalší známy Rasťo:

„Včera ma na adrese môjho trvalého bydliska hľadala kriminálna polícia, vraj odo mňa niečo potrebujú vedieť. Brat ich nasmeroval na moje súčasné bydlisko. Kriminalista mi na moje prekvapenie ukázal petíciu za vznik Hnutia 99% a na ňom medzi desiatkami iných moje iniciály s mojou adresou, s mojím číslom občianskeho preukazu a čo je najviac zarážajúce s mojím podpisom. Vyšetrovateľ mi v krátkosti vysvetlil, že vyšetrujú podvodné konanie, a či podpis na petičnej listine je môj. Samozrejme po skúške vlastnoručného podpisu nedošlo k zhode a takisto ani ostatné desiatky podpisov neboli pravé. Policajt poďakoval za spoluprácu a šiel vyšetrovať ďalšie podpisy.“

Nefalšovali sa však len podpisy žijúcich ľudí, ale aj mŕtvych, na hárkoch sa objavili čísla skartovaných občianskych preukazov. Tu sa naskytá otázka, ako sa anketári alebo ľudia zo vznikajúcej strany 99% dostali k tak citlivým údajom.

Rasťo si figurovanie svojho mena na hárkoch 99% vysvetľuje podpisom pod inú petíciu:

„Keď padala vláda u nás na námestí boli vraj ľudia z SNS a zbierali podpisy za “zveľaďovanie slovenského jazyka”, tam som podpis aj OP dával. Toto mi napadá ako jediná indícia. Vysvetľujem si to tak, že tí čo zbierali za SNS boli falošní.“

Orgány činné v trestnom konaní už uviedli veci do pohybu. Slovenská legislatíva však s podobným scenárom nepočíta. V teoretickej rovine je možné opakovanie predčasných volieb alebo neuznanie legitimity novozvoleného parlamentu. Možnosť, ktorá by podľa môjho názoru bola najspravodlivejšia, vylúčenie strany 99%-občiansky hlas z predvolebnej súťaže, však nie je možná.

Ostávajú nám dve veci, za prvé dúfať, že vyšetrovanie sa skončí skôr, ako ľudia zodpovední za tieto podvody zasadnú v parlamentných laviciach využívajúc goriliu imunitu a za druhé neodovzdať hlas strane, ktorá sa hneď na štarte uchýlila k podvodom.

Artur Bekmatov