Založ si blog

V Turci zamestnanci bojujú proti šikanovaniu

V Turci prepukol škandál s pracovnými podmienkami u najväčšieho zamestnávateľa v regióne. Pobočka dánskej obuvníckej firmy ECCO funguje v Martine už 13 rokov. V súčasnosti zamestnáva okolo 1300 ľudí. Napriek tomu, že ECCO je najväčším zamestnávateľom v Martine, mzda bežného pracovníka nedosahuje ani priemernú slovenskú mzdu. Navyše, zamestnanci sú už dlhšiu dobu vystavovaní nátlaku, ponižovaniu a vyhrážaniu sa zo strany vedenia podniku.

Po niekoľkých námietkach odborov, ktoré na pracovisku fungujú už osem rokov a je v nich približne polovica zamestnancov, boli spory s vedením medializované. Nám sa podarilo získať vyjadrenia niekoľkých zamestnancov, ktorí však z obavy o stratu zamestnania nechceli byť v článku menovaní.

Zavedenie nepretržitej prevádzky

Do prvého sporu s vedením sa zamestnanci dostali na konci minulého roka. Povodne v Ázii zničili thajskú pobočku ECCO spolu s vyrobenými topánkami. Tento výpadok mali z väčšej časti nahradiť slovenskí zamestnanci prechodom na nepretržitú prevádzku. Vedenie firmy prijalo ďalších tristo zamestnancov, ktorí boli zaradení prevažne na nepretržitú prevádzku, kde sa pracovalo v 12 hodinových zmenách. Vedenie však zaviedlo nepretržitú prevádzku bez predchádzajúcej dohody s odbormi.  Tie sa následne ocitli pred dilemou: hájiť práva súčasných zamestnancov a nepristúpiť na nepretržitú prevádzku, čo by malo za následok aj prepustenie troch stoviek novoprijatých ľudí alebo pristúpiť na nepretržitú prevádzku, no pri splnení niekoľkých požiadaviek zamestnancov. Ako býva u zamestnávateľov na Slovensku už bežnou praxou, svoju zámery menežment podložil vyhrážkami, že sa podnik zatvorí a výroba sa presunie do zahraničia.

Predstavitelia odborov teda súhlasili s výrobou 24 hodín denne, no pri súčasnom splnení niekoľkých podmienok ako napríklad stanovisko odborníka, aký vplyv bude mať nepretržitá prevádzka na zdravie zamestnancov. V podniku boli totiž už pred tým zistené choroby z povolania. Ďalšou podmienkou bolo dobrovoľné bratie nadčasov alebo hodinová sadzba pri vyplácaní príplatkov, pretože zamestnávateľ sa chcel na výške príplatkov  „dohodnúť s každým zamestnancom osobitne“.

Mesto Martin označilo tieto požiadavky za prehnané z obavy, že zamestnávateľ presunie výrobu do zahraničia. Riaditeľ podniku Jindřich Salajka vyjadrenie odborov nebral do úvahy, lebo, ako sa vyjadril pre televíziu TA3: „Podle nás, to co slyšíme od předsedu odborů není hlas lidu, který slyším denně od lidí“. Zástupcovia zamestnancov podali podnet na inšpektorát práce a ten im dal za pravdu v tom, že zavedenie nepretržitej prevádzky bez súhlasu odborov je v rozpore s podnikovou zmluvou aj so Zákonníkom práce.

Neskôr sa zistilo, že zamestnávateľ neurčil začiatok a koniec pracovnej doby ani neposkytoval zamestnancom nepretržitý dvojdňový odpočinok v týždni, ktorý je nevyhnutný pri nepretržitej prevádzke. Napriek tomu podnik doteraz nedostal žiadne sankcie!

 

Vedenie nás šikanuje!

Čoraz častejšie sa začínajú ozývať zamestnanci aj proti neľudskému prístupu zo strany súčasného vedenia a zlým podmienkam na pracovisku. Zaznievajú slová ako šikana, zastrašovanie a vyhrážky. Tieto informácie boli medializované televíziou TA3, ktorej sa jeden zamestnanec ECCO vyjadril nasledovne:

„Riaditeľ nás nazýva opicami, gorilami a ovcami. Na mítingu o proteste sa nám vyhrážal, že máme myslieť na svoje deti a rodiny, na ktorú stranu sa pridáme.“

Ďalší zamestnanec nám praktiky vedenia opísal takto: „Pôvodne dobré myšlienky ako čistota a poriadok na pracovisku zástupcovia vedenia ženú až do nepredstaviteľného extrému. Je samozrejmé, že pri šití topánok spadne nejaký odpad, nitka, na zem. Ak sa to stane okamžite pribehnú a dotyčného zamestnanca začnú neprimerane karhať.“

Zo strany vedenia údajne zazneli aj požiadavky, aby zamestnanci „niekoľko hodín práce podniku darovali“, teda aby nejaké hodiny odpracoval zadarmo. Údajne môžu byť radi, že majú nejakú prácu. Pritom prehnané denné úkoly nie sú v podniku nič neobvyklé.

Protest odborov

V polovici septembra sa pracovníci dánskej firmy odhodlali k protestu pod vedením odborov. deň pred plánovaným protestom vyvesili na nástenke informáciu pre vedenie o plánovanom proteste a dôvody prečo tak konajú. Následne si  počas troch dní v priebehu dvoch týždňov (12.9. , 17.9. a 18.9.) na znak nesúhlasu s počínaním riaditeľa a vedenia nalepili na tričká nálepky s preškrtnutou animovanou ovečkou. Chceli tak dať najavo, že nie sú ovce, ktoré budú len po tichu držať ústa a krok. Podľa informácii ZO Integrovaného odborového zväzu v podniku ECCO sa do tejto formy protestu zapojilo približne 70% všetkých zamestnancov výroby.

Čo sa dialo ďalej? Riaditeľ si vzal dovolenku a jeho podriadení z manažmentu počas nasledujúcich dní usporiadali niekoľko mítingov o proteste.  S odôvodnením, že zisťujú, čoho sa protest týkal, aj keď dôvody už týždeň pred tým viseli na nástenke. Ich prístup k zamestnancom sa však opäť ukázal ako nekompetentný. Podľa pracovníkov fabriky sa členovia menežmentu pred mítingami niekoľko hodín radili ako budú postupovať. Následne prerušili výrobu, zvolali zamestnancov a odbory mohol zastupovať len jeden človek z ich vedenia, ktorý, samozrejme, nemal žiadny čas na prípravu či diskusiu so zamestnancami. Podnik zastupovali traja až štyria členovia menežmentu. Takto vedenie zorganizovalo niekoľko mítingov, kde sa podľa niektorých zamestnancov pokúsili odbory zdiskreditovať a zamestnancov zastrašiť.

Ako ďalej?

Podľa našich zdrojov blízkych odborom na pracovisku sú zamestnanci stále viac nespokojní a odhodlaní vydobyť si slušné zaobchádzanie, no k ostrejším formám protestu ako štrajk musia byť obozretní. Zákon o kolektívnom vyjednávaní totiž rozpoznáva dve kategórie štrajku – štrajk ako spôsob riešenia sporu, ktorý vznikol pri uzatváraní kolektívnej zmluvy a druhý – štrajk nad rámec kolektívneho vyjednávania. Štrajk v ECCO by spadal do druhej kategórie, no je tu problém, keďže tento druh štrajku, nie je presne definovaný a veľmi ľahko môže byť súdom označený ako nezákonný. Naša ústava síce garantuje právo na štrajk, ale takýmto spôsobom ho obmedzuje. Podľa tohto zákona je legálny štrajk o uzavretie kolektívnej zmluvy, prípadne pri sporoch o plnenie, resp. neplnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy.V tom prípade, by štatutári odborov niesli plnú zodpovednosť za straty zamestnávateľa počas štrajku.

Po sobotňajšej schôdzi sa odbory dohodli, že vyčkajú do zimy aký postoj zaujme vedenie a ďalší, doteraz nerozhodnutí, zamestnanci. V prípade, že sa riešenie problémov na pracovisku nepohne ďalej, odborári sú odhodlaní využiť na boj za dodržiavanie slušnosti a ľudského prístupu zo strany vedenia, rokovania o kolektívnej zmluve. Tie sa začnú na konci roka.

Má slovenský pracujúci právo na dôstojný život?

Inšpektorát práce je voči problémovému zamestnávateľovi príliš benevolentný, odborári majú aj napriek snahe štrajkovať čiastočne zviazané ruky neprehľadnou legislatívou a vedenie podniku sa pokúša dusiť akýkoľvek odpor už v zárodku. To je realita súčasného Slovenska. Na mieste je otázka, či má slovenský pracujúci právo na dôstojný život. Prípad zamestnancov ECCO nie je jediný, horšie dopadli zamestnanci vranovského SLOTEXu. Vedenie SLOTEXu nevyplácalo zamestnancom mzdy za tri mesiace, dlhovalo štátnym inštitúciám a pod. Štát bol opäť z obavy odchodu tejto firmy benevolentný a zamestnanci mali dostatok pochopenia pre zložitú situáciu vedenia podniku. Mali dokonca toľko pochopenia, že si nezaložili ani odbory. Výsledok? Behom celozávodnej dovolenky zamestnávateľ presťahoval celú výrobu do zahraničia. Na svojich chápavých zamestnancov sa vykašľal, rovnako ako na svoje dlhy voči štátu. Osud prepustených zostáva neistý.

Prípady oboch pracovísk dokazujú, že jedinou možnosťou, ako účinne bojovať za dôstojné podmienky je organizovanie sa. Svoje práva si vydobyjeme len tak, že odložíme strach a vzájomné spory a budeme postupovať spoločne!

Akékoľvek námietky a kritika o neoprávnenosti takéhoto boja neobstoja, pretože títo ľudia nebojujú za privysoké mzdy, či rekreácie v Tatrách. Bojujú len za to, čo by malo byť samozrejmosťou – za čestný, férový a ľudský prístup.

Artur Bekmatov

 

PS. pri počúvaní o praktikách vedenia firmy som si spomenul na film BOTOSTROJ, ktorý bol nakrútený v 50-ych rokoch a dej sa odohráva tiež v obuvníckej fabrike. Pripájam preto niekoľko scénok. Je podobnosť čisto náhodná?



 

 

 

Slovenskí presstitúti v službách propagandy

12.09.2014

Pravidelne čítajúc správy a komentáre v slovenských médiách vidím, že spolu so zvyšovaním napätia medzi Ruskom a Západom sa názorová pluralita v slovenských médiách prepadá stále hlbšie viac »

Karol Polák: „Socializmus má k demokracii bližšie ako kapitalizmus. “

16.06.2014

Jeho nezameniteľný barytón približoval divákom v Československu počas niekoľkých desaťročí stovky športových prenosov. Bol pri všetkých úspechoch športovcov ČSSR. Napriek tomu, že jeho viac »

Novinárska servilnosť a voľby na Ukrajine a v Sýrii

05.06.2014

Z dôb socializmu je známy taký vtip na manipulačné praktiky vtedajšej žurnalistiky: „ Sovietsky vodca L.I. Brežnev si na návšteve USA dá preteky v behu na 100m s americkým prezidentom Jimmym viac »

Rex Tillerson,

Americkí ministri mieria do Mexika 'žehliť' Trumpove spory

22.02.2017 21:39

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson a minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly mieria na diplomatickú misiu do Mexika.

utečenci, loď

Neďaleko líbyjského pobrežia sa zrejme utopilo viac ako 100 migrantov

22.02.2017 21:18

Viac ako 100 migrantov prišlo o život, keď sa s nimi pri líbyjskom pobreží potopila loď.

Tureckí vojaci

Turecká armáda povolila vojačkám nosiť islamskú pokrývku hlavy

22.02.2017 20:09

Turecká armáda zmenila svoje predpisy a umožnila príslušníčkam ozbrojených síl nosiť pri výkone služby islamskú pokrývku hlavy.

matica

Video Matice o fašistickom štáte preverí prokurátor

22.02.2017 20:00

Matica slovenská sa podľa historika Adama Hudeka každý rok pokúša nejakým spôsobom ospravedlňovať alebo oslavovať vojnový Slovenský štát.

Artur Bekmatov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 181990x
Priemerná čítanosť článkov: 3434x

Autor blogu

Kategórie