Založ si blog

Ukrajina na rázcestí (reportáž z Kyjeva)

majdan2Ukrajina je od konca novembra dejiskom najmasovejších protestov od Oranžovej revolúcie v roku 2004. Súčasná vláda Strany regiónov  nateraz odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ kvôli podmienkam, aké dohoda obsahovala a dovtedy chce miesto toho orientovať krajinu na Rusko podpisom Colnej únie s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. To vyhnalo do ulíc Kyjeva nie desaťtisíce, ale údajne až státisíce Ukrajincov, ktorí chcú svoju vlasť vidieť v Únii čím skôr.

Západná Ukrajina

Do krajiny prichádzam cez v súčasnosti jedinú stráženú slovenskú hranicu. Prebúdzam sa až niekde za Ľvovom. Dedinky sem-tam striedajú menšie mestečká. Na vidieku západnej Ukrajiny sa toho očividne za posledné desaťročia mnoho nezmenilo. Medzi nové stavby patrí kde-tu nejaký nový dom z tehál, no najčastejšie je to novostavba pravoslávneho chrámu. Krasne, Ternopoľ, Chmeľnickij, Vinica, Fastov… cesta ubieha pomerne rýchlo. Okno kupé sa zdá ako zväčšený filmový pás, v ktorom sa mihá zimná krajina.

Keď prichádzam do Kyjeva, nič nenasvedčuje tomu, že by mesto bolo epicentrom politickej krízy. Doprava funguje normálne, ľudia sú v uliciach, obchody sú otvorené. Aj keď počet policajtov v meste je väčší, vo Východoeurópskych metropolách to nie je nič neobvyklé. V Moskve, Kyjeve, Minsku či Petrohrade policajtov stretnete na každom kroku. Vo všeobecnosti si v týchto mestách potrpia nielen na bezpečnosť, ale aj na poriadok. V uliciach je preto množstvo zamestnancov komunálnych služieb, ktorí zberajú a zametajú každú smietku.

Revolúcia páchnuca dymom

Do centra mesta sa doobeda vydávam metrom so Svetlanou, ktorá je v Kyjeve majdan3od začiatku decembra na školení. Hovorí, že nepokoje, ktoré tu boli, veľmi neregistrovala. Onedlho vychádzame do mesta. Už v podchode je počuť hluk z pódia. Ešte výraznejší je však ostrý, štipľavý pach dymu nesúci sa celým námestím. V množstve stanov, ktoré tu sú rozostavené, sa kúri drevom. Rovnako tak aj v sudoch, pri ktorých sa zohrievajú demonštranti vonku. Sedí sa na všetkom – na narúbaných polenách či na záhradných plastových stoličkách. Pred stanmi, pri sudoch, v unimobunkách aj na barikádach sú ľudia. Po niekoľkých dňoch vyzerajú dosť zanedbane, no odhodlanie vytrvať im uprieť nemožno.

Centru námestia dominuje stĺp nezávislosti. Pred ním je každoročne umiestnený vianočný stromček, s výnimkou tohto roku – teraz tu stojí len jeho torzo oblepené plagátmi, nápismi a obrovským množstvom zástav. Podľa nápisov na zástavách sem prišli zástupcovia najmä západnej časti krajiny.majdan1

Zo všetkých strán sú hlavné prístupové cesty na Majdan uzavreté barikádami, ktoré vytvorili demonštranti – z hliny, vriec s pieskom, pneumatík, dosiek, paliet a samozrejme zástav, ktorých je všade neskutočné množstvo – ukrajinských, európskych, sú tu aj americké, no čo je znepokojujúce, veľké zastúpenie tu majú vlajky radikálnych nacionalistov. Červeno-čierne vlajky Organizácie ukrajinských nacionalistov pod vedením Stepana Banderu z čias Veľkej vlasteneckej vojny. OUN mala aj svoje ozbrojené zložky – Ukrajinskú povstaleckú armádu. Obďaleč je aj stan strany Kongres ukrajinských nacionalistov, ktorá sa práve vyhlasuje za nástupcu OUN. Vlajú tu aj červené vlajky s čiernym krížom politickej strany Ukrajinská ľudová samoobrana, ktorá bola aktívna najmä v 90-ych rokoch. Jej súčasťou bolo ozbrojené krídlo, ktorého členovia bojovali ako dobrovoľníci na strane Gruzínska alebo na strane čečenských separatistov proti ruskej armáde. Poslanci tejto strany sa v roku 1995 zviditeľnili podpálením ruskej vlajky v parlamente. V tejto oblasti Majdanu sa pohybuje starček v maskáčoch s banderovskou čiapkou na hlave. Okoloidúcim rozdáva noviny „Banderovec“.

„Bože, aký hrozný bodrel! Kto to bude potom všetko upratovať?“ hovorí na margo súčasného stavu Majdanu Svetlana.majdan4

Víkendoví revolucionári

Na celom Majdane je teraz o niečo viac ako tisíc ľudí, najmä tých, čo sem prišli z väčšej diaľky. Stanové mestečko funguje v udržiavacom režime. „Ľudia sem prichádzajú najmä cez víkendy,“ vysvetľuje Svetlana a dopĺňa: „v takom čase sem príde aj niekoľko desaťtisíc ľudí.“

Čo ma zaráža je nielen vytrvalosť demonštrujúcich (takmer mesiac), ale fakt, že opozícia vyvíja na vládu výlučne politický tlak. Mesiac tu ľudia vydržali mrznúť. Ustáli aj zrážky s políciou, no prečo opozícia plytvá energiou ľudí a nepokúsi sa zatlačiť aj po ekonomickej stránke, napríklad výzvou na generálny štrajk?

Pravda, veľká časť priemyslu sa nachádza na proruskej východnej a južnej strane Ukrajiny, preto by to asi nemalo očakávaný účinok. A tak nezostáva tváram opozície nič iné, len liať nemalé financie do zvážania dôchodcov, nezamestnaných a študentov zo západu do Kyjeva, prípadne obetovať aj vlastné záujmy ako napríklad Vitalij Kličko, ktorý kvôli protestom skončil s profesionálnym boxom alebo známa speváčka Ruslana, ktorej majdanský dym zrejme neprospel, pretože stratila hlas a musela tak odložiť svoje vystúpenie v Bruseli.

V zadnej časti námestia sa nachádza most, z ktorého je perfektný výhľad na celé námestie. Pod mostom je barikáda. Zhora vidím poloprázdne zadymené námestie plné zástav, z druhej strany počuť hluk a skandovanie. Je to pochod podporovateľov vlády, ktorý majú svoj majdan len niekoľko sto metrov od tohto.

Čo by povedal Kennedy?

Celé stanové mestečko ešte raz obchádzam. Idem aj okolo demonštrantmi majdan5
okupovanej budovy odborov. Je obkolesená improvizovanými zátarasami z paliet. V medzere medzi nimi stoja dvaja muži, no dnu nás so Svetlanou pustiť nechcú. „Toto nie je exkurzia!“ hovorí s vážnou tvárou fúzatý šesťdesiatnik v maskáčoch a vojenskej prilbe.

Smerujem do metra, kde podchodmi prejdem na miesto demonštrácie Strany regiónov, no ešte pred tým sa zastavím pod pódiom euromajdanu, kde počúvam jedného z rečníkov. Ukrajinčina mi oproti ruštine robí trochu problémy, ale jasne rozumiem tomu, že hovorí o vstupe Ukrajiny do Európskej únie, odmietaní vlády Mykoly Azarova a prezidenta Janukoviča. Na pódiu reční mladý muž a okrem iného hovorí: „Nemajú tu byť ľudia pre Ukrajinu, ale Ukrajina pre ľudí!“. Dav tlieska.

Usmievam sa a v duchu sa pýtam, čo by mladíkovi povedal J.F. Kennedy známy svojím výrokom: „Nepýtajte sa, čo môže vaša krajina spraviť pre vás, ale čo vy môžete spraviť pre svoju krajinu!“

Proruský majdanmajdan7

Podchodmi sa dostávam do Marínského parku, kde má svoje stanové mestečko Strana regiónov a jej prívrženci. Parkom počuť miesto ukrajinčiny ruštinu. Po niekoľkých minútach prichádzam na menšie námestie ako Majdan nezaležnosty, no vďaka tomu vyzerá demonštrácia opticky početnejšia. Nad hlavami opäť vlaje more zástav – modrých straníckych, no najmä tých ukrajinských. Oba tábory chcú pre Ukrajinu len to najlepšie, no každý tábor má úplne odlišnú predstavu o tom, čo by to malo byť.

Námestím sa vznášajú slová o stabilite, rozvahe, poriadku, o tom, že vláda nie je a priori proti vstupu do EÚ, len chce vyjednať lepšie podmienky. Ľudia sem prichádzajú najmä z východu a juhu krajiny. Tam má Strana regiónov drvivú podporu, v niektorých oblastiach viac ako 80%. Na západe je však situácia odlišná. Podpora Janukoviča a jeho strany je tu mizivá. S výnimkou niekoľkých oblastí Podkarpatskej Rusi, kde žijú Rusíni. Tí, ako menšina, inklinujú k Janukovičovi.

Oba tábory majú vlastnú predstavu o ďalšom smerovaní, no spoliehajú sa na to, že sa im podarí pritiahnuť na svoju stranu väčšinu národa. „Bol tu návrh aj na kompromisné riešenie,“ hovorí Svetlana. „Komunisti požadovali vypísanie referenda o tomto probléme, aby tak mohol rozhodnúť ľud. Nepodarilo sa.“

Aj tu je niekoľko stanov, sudov s horiacim drevom, páchnuci dym, dokonca aj ukrajina1poľné vojenské kuchyne, no nie v takom množstve, ako o niekoľko stoviek metrov ďalej. „Nemôžem si pomôcť, ale tu to prebieha viac kultúrne,“ hodnotí Svetlana.

Ukrajinci nie sú uvedomelejší, len im platia

Po odchode z centra sa stretávam s dvomi miestnymi novinármi. Diskutujeme o situácii v ich krajine, porovnávame ju zo Slovenskom. Hovorím, že síce neuznávam ciele, za ktoré demonštrujú ľudia na Majdane nezaležnosty, no napriek tomu oceňujem, že sú ochotní ísť do ulíc, mrznúť tam a ísť aj do potýčok s políciou. „Netreba si to idealizovať, aj Slováci by išli do ulíc, ak by im dali tristo eur,“ tvrdí Maxim Kuzmenko.

Jeho kolega mi ozrejmuje situáciu v Kyjeve z iného pohľadu: „Môj syn je policajt, ale na druhej strane Dnepra, nie v centre. Zatiaľ čo policajtov na Majdan posielajú v plnej zbroji, syn musí chodiť v obyčajnej uniforme, dokonca bez obušku. S manželkou sme mu museli kúpiť termoprádlo, aby počas služby nezmrzol. Je jeden z mála, ktorého nepresunuli do centra mesta. Čo to znamená? Raj pre vreckárov, zlodejov a vykrádačov bytov.“

Ďalej diskutujeme o možnosti rozdelenia krajiny na dve časti, ich zase zaujímajú vzťahy Slovákov s Maďarmi, Poliakmi. Udalosti roku 1998 na Slovensku považujú za farebnú revolúciu.

Je Lenin večne živý? V Kyjeve nie.

Po príchode do hotela si na hodinku odpočiniem a odchádzam zase do mesta. Tentokrát sám, bez Svetlany. Blízko hotelu dokonca nachádzam sídlo v posledných dňoch toľko skloňovanej jednotky Berkut. Prechádzam aj okolo známeho Andrejevského chrámu. Metrom prichádzam na miesto, kde ešte nedávno stála Leninova socha. Podľa médií ju strhol dav „prodemokratických demonštrantov požadujúcich vstup do EÚ.“ Po príchode na miesto vidím už majdan8len posprejovaný a oblepený podstavec. Okolo je rozdupaných niekoľko červených karafiátov.

„Dobre, že ho strhli, bola hanba, že v našom meste stála socha tohto vraha,“ prihovára sa mi sám od seba štyridsiatnik Serhij z Kyjeva. Je rád, že stretáva Slováka, chce, aby sme hovorili ja po slovensky a on po ukrajinsky. Hovorím, že ukrajinsky veľmi nerozumiem, no napriek tomu to skúšame. Keď to nejde prechádzame do ruštiny.

„Hore týmto bulvárom vešali fašisti ľudí. Keď Kyjev dobyli späť, tak tu vešali ľudí Sovieti,“ ukazuje hore ulicou Serhij. Veľmi ma svrbí jazyk, no so Serhijom v otázkach histórie nepolemizujem. Nie som tu na to. Počúvam. Približuje mi ako strhnutie prebiehalo. „Na strhnutie sochy vyzývali niekoľkokrát, ale asi až po piatom raze sa sem vydal dav ľudí. Boli to mladíci, ako vy. Sochu chránili špeciálne jednotky Berkut, no demonštrantov bolo viac, Berkut vytlačili a tí sa potom dali na útek,“ spomína Serhij.

„Dnes sem prišla skupinka komunistov položiť kvety a nalepiť akýsi plagát. Načo to robíte?, pýtam sa ich. Aj tak to strhnú, kvety rozkopú hovorím im. Teraz idem z práce pozrieť sa či som mal pravdu. A vidíte.“

Pýtam sa ešte, čo je to nasprejované dolu na podstavci po ukrajinsky. Stojí tam: Януковiч ти наступавши. Слава УПА! V preklade to znamená „Janukovyč, ty budeš ďalší. Nech žije UPA! UPA je skratka pre Ukrajinskú povstaleckú armádu, ktorá pôsobila na Západnej Ukrajine v časoch Veľkej vlasteneckej vojny. Vidím, že so Serhijom nemá zmysel na túto tému diskutovať, horlivo banderovcov podporuje.

majdan9Sieťou podchodov opäť vychádzam na bulvár Chreščatyk, odkiaľ sa dostávam na Majdan nezaležnosty. Prechádzam aj okolo druhej budovy pod kontrolou demonštrantov, kyjevskej radnice. Ako Dom odborov, aj Radnica je strážená dobrovoľníkmi v maskáčoch, ktorí dnu vpúšťajú len vybraných ľudí. Pod dve oficiálne tabule označujúce budovu pribudli dva nápisy: pod jednou je napísané Štáb revolúcie. Pod druhou – Revolučný tribunál.

Doslova o niekoľko metrov ďalej sa na rozdiel od prísnych dobrovoľných stráží ľudia zabávajú. Niekto sem, pred budovu radnice hlavného mesta, dokonca doniesol klavír, pomaľoval ho európskymi farbami a hrá na ňom. Okolo stoja ľudia. Pohupujú sa, spievajú, alebo len počúvajú.

Pomedzi najrôznejšie stany – staré vojenské, ale aj novovyrobené stany politických strán UDAR (strana Vladimíra Klička) a BJUT (Blok Julie Tymošenko) sa dostávam opäť pred pódium. Rečnia dvaja súrodenci, ktorí dlhodobo žijú v Belgicku. Svoj prejav končia heslom „Slava Ukrajini!“, na čo dav reaguje: „Herojam slava!“ Čo je pôvodne pozdrav ukrajinských nacionalistov. V poslednej dobe však nabral na popularite.

Ľudia horlivo medzi sebou diskutujú, najmä pred stanmi. Prechádzam na pozorovateľnu, kde som bol na obed – ľudí tu trochu pribudlo. Odhadom tu majdan10môže byť tak tisíc päťsto až dve tisíc ľudí. Nedá mi to a skúšam ísť na Majdan znova aj v sobotu. Skontrolovať účasť. Tá je však rovnaká ako deň pred tým.

Quo vadis, Ukrajina?

Aj keď ma hlavná vlna nepokojov obišla utvoril som si o súčasnej situácii u našich východných susedov kvalitný obraz. Lepší, než keby sa spolieham na informácie z našich médií.

Ukrajina je momentálne rozdelená tak, ako ešte nikdy pred tým. Skloňuje sa dokonca možnosť rozdelenia krajiny na dve časti – ruskú a ukrajinskú. Smutné je, že Ukrajinci aj keď hovoria, že táto možnosť nie je reálna, a priori ju neodmietajú, najmä na Západe. Argumentujú pri tom práve pokojným rozdelením Česko-Slovenska. No neodmietanie zdanlivo nereálnej možnosti je prvým krokom k jej realizácii. Poľutovaniahodný je aj fakt, že politické elity oboch táborov miesto toho, aby nechali demokraticky rozhodnúť väčšinu v celonárodnom referende, snažia sa najrôznejšími spôsobmi pritiahnuť na svoju stranu čo najviac ľudí v čím ďalej tým viac sa vyostrujúcej situácii.

Zaujímavé je, že západná, proeurópska časť krajiny nie je oproti východu natoľko priemyselná. Na východe sú veľké fabriky, ložiská nerastných surovín, bane, černozemné polia živiace krajinu. Prívrženci Janukovyča preto s úsmevom hovoria, že ich je na námestiach menej z dôvodu, že na východe a juhu sa pracuje, aby mohol fungovať aj západ krajiny.

Z môjho pohľadu je veľmi vážnym problémom aj obrovská podpora ukrajinských nacionalistov, otvorene velebiacich  Stepana Banderu. Rusko berie Ukrajinu takú, aká je. Ako ju bude vnímať Brusel v prípade majdan6rozšírenia únie na východ? Ako sa bude stavať k faktu, že polovica obyvateľstva členskej krajiny bude pozitívne vnímať ozbrojenú nacionalistickú organizáciu, ktorá má na svedomí niekoľko vojnových zločinov na Ukrajine, v Poľsku, ale aj Československu, vrátane popráv Židov? Zmôže sa aspoň na niekoľko protestných nót alebo to bude  ticho prehliadať – tak ako prehliada pochody neonacistov spolu s príslušníkmi bývalých pobaltských légii SS v Estónsku, Lotyšsku a Litve?

Fotogalériu z Kyjeva nájdete TU.

z Kyjeva pre KROKY
Artur Bekmatov

Slovenskí presstitúti v službách propagandy

12.09.2014

Pravidelne čítajúc správy a komentáre v slovenských médiách vidím, že spolu so zvyšovaním napätia medzi Ruskom a Západom sa názorová pluralita v slovenských médiách prepadá stále hlbšie viac »

Karol Polák: „Socializmus má k demokracii bližšie ako kapitalizmus. “

16.06.2014

Jeho nezameniteľný barytón približoval divákom v Československu počas niekoľkých desaťročí stovky športových prenosov. Bol pri všetkých úspechoch športovcov ČSSR. Napriek tomu, že jeho viac »

Novinárska servilnosť a voľby na Ukrajine a v Sýrii

05.06.2014

Z dôb socializmu je známy taký vtip na manipulačné praktiky vtedajšej žurnalistiky: „ Sovietsky vodca L.I. Brežnev si na návšteve USA dá preteky v behu na 100m s americkým prezidentom Jimmym viac »

Rex Tillerson,

Americkí ministri mieria do Mexika 'žehliť' Trumpove spory

22.02.2017 21:39

Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson a minister pre vnútornú bezpečnosť John Kelly mieria na diplomatickú misiu do Mexika.

utečenci, loď

Neďaleko líbyjského pobrežia sa zrejme utopilo viac ako 100 migrantov

22.02.2017 21:18

Viac ako 100 migrantov prišlo o život, keď sa s nimi pri líbyjskom pobreží potopila loď.

Tureckí vojaci

Turecká armáda povolila vojačkám nosiť islamskú pokrývku hlavy

22.02.2017 20:09

Turecká armáda zmenila svoje predpisy a umožnila príslušníčkam ozbrojených síl nosiť pri výkone služby islamskú pokrývku hlavy.

matica

Video Matice o fašistickom štáte preverí prokurátor

22.02.2017 20:00

Matica slovenská sa podľa historika Adama Hudeka každý rok pokúša nejakým spôsobom ospravedlňovať alebo oslavovať vojnový Slovenský štát.

Artur Bekmatov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 181977x
Priemerná čítanosť článkov: 3434x

Autor blogu

Kategórie