Založ si blog

M. Vitkovič: “Slovensko smeruje k predčasným voľbám. ”

Marián Vitkovič (45) pôsobí ako ekonomický konzultant v Nezávislom inštitúte ekonómie. Netají sa svojimi kritickými postojmi voči súčasnému kapitalizmu, no napriek tomu mnohých prekvapila jeho kandidatúra v eurovoľbách za KSS. Podľa jeho slov sme ekonomikou ázijského typu a našu krajinu čakajú predčasné parlamentné voľby.

vitkovic2

Z hľadiska únie to bola určite zlá dekáda. Hlavne kvôli tomu, že už sedem rokov existuje kríza, ktorej príznaky sa črtali už pred tým. Ani v USA ani v Európe sa s tým nič nerobilo. Globálny systém je v tejto podobe nezvládnuteľný. Jednoducho Európa je v ťažkej kríze. Trpí deficitom dôvery, deficitom demokracie, trpí absolútne neprehľadným systémom lobistických štruktúr, nekritickým elitárstvom predstaviteľov únie. Pokiaľ chcú EÚ aj eurozóna prežiť potrebujú zásadnú reformu. V opačnom prípade sa, bez ohľadu na výsledok volieb, môžeme dožiť aj rozpadu únie a návratu niekam do osemdesiatych rokov.

Vstup Slovenska do únie a eurozóny je dnes vysvetľovaný ako úspešný, ale skutočný obraz je úplne opačný. Vláda pred týždňom vyčíslila v materiály o štátnom záverečnom účte SR pozíciu za desať rokov v únii ako plusovú sumou 6,2 miliardy eur. Na osobu by to vychádzalo okolo 1 280 eur. Berúc do úvahy stratu vlastnej politiky, nevýhodné vstupové podmienky, predčasný vstup do eurozóny, absolútne zlé a netransparentné využívanie eurofondov by som to vyčíslil, naopak, ako stratu minimálne 600 eur na osobu.

Pri tom, že máme vysokú produktivitu práce, nepohyblivú nezamestnanosť, stále upadajúcu zamestnanosť a perspektívy bez vlastných zdrojov po sprivatizovaní takmer všetkého, nás čaká národná aj integračná úloha pohnúť sa niekam inam – buď zmeniť úniu alebo pomaly počkať na jej síce dlhý a bolestivý, ale jasný rozpad.

A čo plusy vstupu do únie?

Dnes sa etabluje nový zjednodušený mýtus, že všetky negatíva sú jasné, no napriek tomu by sme, prihliadnuc k stavom, ktoré vidíme napríklad na Ukrajine, mali byť šťastní, že sme v EÚ a NATO. Je to veľmi lacná, defenzívna pozícia. Mám obavu, že toto bezpečnostno-západné smerovanie Slovenska je preceňované. Keďže očakávam veľmi turbulentný vývoj vo svete aj v súvislosti so súčasnou krízou na Ukrajine, tak si nemyslím, že tento ustráchaný prozápadný bezpečnostný postoj je prínosom, ktorý má trvácnosť. Všetky ostatné sociálno-ekonomické procesy, ak nie sú mínusové, tak sú neutrálne.

V súvislosti s vyzdvihovaním nášho členstva v únii rôzni odborníci kladú do popredia najmä orientáciu nášho priemyslu na výrobu áut. Je podľa Vás z dlhodobého hľadiska takáto orientácia našej ekonomiky prínosná?

To je absurdnosť. Je evidentné, že keď si Slovensko do roku 2002 zlikvidovalo vlastný priemysel a poľnohospodárstvo, tak muselo pritiahnuť nejaké nové kvázi vyspelé technológie.

Je síce fajn, že tieto podniky tu sú, no ich reálny čistý prínos pre ekonomiku Slovenska, tým ako sú nastavené cenové parametre transakcií v rámci globálnych dodávateľských sietí, je omnoho nižší, než sa prezentuje. Navyše, nebude ďalej rásť. Množstvo štúdií, napríklad od Hanouska a Kočendu z Davidsonovho inštitútu, potvrdzuje, že špecializácia na tento typ jednostranných výrob je vyčerpaná. Nejaké prírastky zamestnanosti už nenastanú, ak áno, tak veľmi malé a aj to bude musieť vláda používať stále vyššie a vyššie stimuly, čo je podľa mňa nezmysel, lebo už dnes sa stimuly pohybujú vo výške 30-50 tisíc eur na hlavu u veľkých výrobcov. U malých ide na to z eurofondov niekedy aj 500-600 tisíc. To je absolútne neefektívna politika.

Podľa štúdie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory je miera našej potravinovej sebestačnosti pod 50%. Ako tento pokles oproti roku 1989 súvisí so vstupom do EÚ?

Slovenské poľnohospodárstvo bolo z podstatnej časti deštruované už pred vstupom do únie. Čo je problematické je to, že úroveň agrodotácií – či už priamych platieb alebo špeciálnych nástrojov cielených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, je nastavená tak, že paradoxne udržiava častokrát neefektívne malorozmerné západné farmy, ktoré slúžia skôr ako neefektívna, ale trpená podpora zamestnanosti, než aby to boli reálne výkonnostné parametre prvovýroby alebo rastlinnej či živočíšnej výroby.

Na Slovensku je paradoxný stav. Množstvo výbornej pôdy je neefektívne využívaná alebo nie je využívaná vôbec a stane sa zrejme predmetom predaja a špekulácií kadejakých transakcií. Druhá vec je, že máme tu pár prvovýrobcov komplexnej poľnohospodárskej výroby, ktorí budú veľkoproducentmi, a ktorí už teraz majú vyššiu produktivitu ako západné farmy, no pokiaľ budeme len im zvyšovať dotácie, tak sa nikam nedostaneme – kapacitný efekt nenastane.

Nemá zmysel robiť niečo úplne nadrobno. Preto je potrebné podporiť reštarty družstevných foriem, ale hlavne vytvoriť programy pre zamestnanosť a systematické získavanie pôdy aspoň do prenájmu za výhodných podmienok, ale aj na nákup vstupnej mechanizácie, na budovy, infraštruktúru založenie stád. Na to sú na Slovensku inštitúcie, ktoré majú európske peniaze – Slovenská záručná rozvojová banka, Agentúra pre malé a stredné podnikanie, Slovak business agency, ale aj samotné ministerstvo poľnohospodárstva.

Dnes je poľnohospodárstvo natoľko rozbité, že to chce v tejto oblasti veľkú ofenzívu a v niektorých oblastiach doslova osídľovaciu politiku. Pri správnom nastavení, špecifikácii, otvorenosti, premyslenosti a dostatočnom využití zdrojov by to mohlo byť predmetom národohospodárskeho programu.

vitkovic3

V tom, že na Slovensku je absolútne nezvládnuté zamestnávanie v hlavnom pracovnom pomere. Máme tu množstvo potulujúcich sa ľudí zamestnaných cez agentúry, s nízkymi príjmami – dokonca pod úrovňou minimálnej mzdy, ktorí  si sami platia odvody, ktorí sú mimo právneho vymáhania týchto vzťahov. Máme tu množstvo živnostníkov, ktorí síce niečo zarobili, no momentálne nemajú zákazky, nemajú prácu – neplatia odvody, neplatia starobné. Čiže vzniká tú množstvo zmiešaných, doslova tristných, sociálno-statusových stavov. To je prvý problém.

Druhý problém: Pod vplyvom globalizácie sa stredná hodnota príjmov dostáva stále viac k tzv. medianu, ktorý sa stále viac znižuje. Obrovská časť ľudí, aj riadne zamestnaných ľudí sa dostáva príliš nízko nad úroveň u nás veľmi nízkej sociálnej pomoci. Pracujú napriek tomuto malému rozdielu, a potom to zhoršuje aj funkčnosť sociálneho štátu, lebo štát nevie nájsť motiváciu medzi týmito zložkami. Vytára rôzne patologické javy, averzie medzi tými skupinami, ktorí sú na dávkach a tými, ktorí pracujú a pracujú za trošku viac, ako tá prvá skupina.

Platy sú ohromným spôsobom skreslené platmi, niektorých vysokokvalifikovaných pracovníkov v rámci niektorých firiem – manažmentu. Vo firmách je zamestnaných obrovské množstvo zahraničných manažérov, a to nielen vo firmách, ktoré kúpili zahraniční investori. Sú zamestnaní prakticky všade. Dokonca aj v call centrách, ktoré tu budujeme so štátnou pomocou, sú hlavní manažéri s najvyššími platmi zo zahraničia. Slováci málokde pracujú vo vrcholových pozíciách. Následne tieto zahraničné platy vchádzajú do národných štatistík a ak sa im to oplatí, tak si to zdaňujú u nás, podľa našich zákonov, na čo majú právo. Vo väčšine prípadov sa im to oplatí, lebo na Slovensku je slabé progresívne zdanenie. Tvrdím, že 70% zamestnaných v riadnom pracovnom pomere pracujúcich na Slovensku zarába tesne nad 500 maximálne do 600 eur. Priemer, ktorý je navýšený na spomínaných 860 eur je spôsobený veľmi malou skupinou ľudí, ktorá zarába vyššie platy. Úroveň zárobkov je veľmi nízka voči produktivite práce. Poviem iba jeden údaj: podiel miezd na vytvorenom produkte na Slovensku, teda na deľbe toho, čo sa tu vyrobí ako HDP je dlhodobo nízky – v rámci OECD je najnižší, na úrovni štátov ako Mexiko. Momentálne okolo 43-44%

Keď krajina takto funguje dlhodobo dostáva sa na úroveň ázijského rozvoja. Slovensko je teda krajinou ázijského typu tzn., že obyvateľstvo je skromné, má stále vyššie úspory typu úverov v bankách – drží teda finančný systém. Kapitál preto neklesá vo svojej vnútornej miere zisku, aj keď je globálne prepojený, lebo stále za prácu platí menej, než by bolo treba a zároveň sa môže spoľahnúť na vyrovnanosť alebo prebytkovosť domáceho finančného systému. Touto cestou išli východoázijské krajiny pred 15-20 rokmi a my ideme presne podľa tohto modelu. Nie sme Amerikou v Európe, ako si niekedy mysleli rôzni Miklošovci. Sme tvrdá východná Ázia v Európe.

Hranica chudoby je na Slovensku stanovená na 346 eur. Minimálna mzda po zdanení je však len 319. Sme jedinou krajinou, v ktorej je čistá minimálna mzda pod hranicou chudoby. Prečo terajšia, údajne ľavicová vláda, nedokázala túto situáciu zmeniť?

V tomto prípade to, paradoxne, je politická zodpovednosť SMERu len do určitej miery, pretože za náš ázijský vývoj môžu aj minulé vlády. Hlavné je, že nemôžeme ísť cestou totálneho skoku v minimálnej mzde. Máme rôzne pracovné kategórie podľa náročnosti so šiestimi triedami a v prípade vysokého zvýšenia minimálnej mzdy sa môže stať, že niektoré podniky začnú prepúšťať, veľké podniky. Malých podnikov sa to netýka – to sú mýty liberálov, pretože malé podniky aj tak väčšinou nezamestnávajú na reálnu zmluvu, len na dohodu.

Môj návrh je jednoduchý: okamžite znížte korupciu v tejto krajine, urobte reformu verejnej správy, prestaňte kradnúť a zaťažte v adekvátnej miere tie obrovské kapitálové a súkromné zisky primeranými majetkovými, reálnymi progresívnymi daňami a zdanením dividend na úkor reinvestovných ziskov. Zamedzte odchodu zisku do zahraničia v takom rozsahu ako dnes, teda pomaly 8 miliárd ročne, a budete mať zdroje na to, aby ste reálnu úroveň životného minima začali napĺňať v praxi a zároveň, aby ste pokojne mohli poskytnúť pár tisíc ľuďom zamestnanie aspoň v jednoduchom systéme verejných prác – napr. pri stavbe infraštruktúry financovanej štátom, eurofondami. A môžete znížiť odvodové zaťaženie väčšiny ľudí a znížiť sadzbu DPH na základné potraviny a podobné veci na úroveň 10%. Takže riešenie je skôr v uvoľnení vnútorných zdrojov, znížení transakčných nákladov pre väčšinu ľudí a poskytnutiu novej zamestnanosti aj reálnych príjmov.

vitkovic1

Všetko sa dá presadiť. Poviem to otvorene, pokiaľ nebudeme robiť nič z toho, čo dnes vyzerá na prvý pohľad ako nejaká prechodná fáza systémovej zmeny, tak sa dožijeme toho, že zo systémového fašizmu, ktorý tu už je sa stane fašizmus politický. Pretože postupne sa krajná pravica ovenčená pseudonacionalistickými frázami úplne prirodzene spojí s najväčším korporátnym kapitálom. Tak to bolo vždy v histórii. Oni udržia ten model s tým, že pre obyčajných ľudí nespravia nič, ale „udržia poriadok“ v situácii, keď môže dôjsť k sociálnym výbuchom.

Odbory chcú minimálnu mzdu zvýšiť aspoň nad hranicu chudoby. Majú šancu uspieť?

Odbory majú momentálne dobrú pozíciu, aj keď angažovanosť v nich je možno na úrovni 20%. Na druhej strane v Európe to nie je nič výnimočné. Majú istú šancu. Môžu to dosiahnuť, ale musia podnikateľom navrhnúť určité tlaky na štát, aby vznikla istá rezerva. Nie na platy, ale na budúce zníženie nepriamych daní. Nemyslím si, že odbory nemajú žiadnu šancu, ale nemyslím si, že toto vyrieši ekonomiku ako takú.

Hovoríte o určitej forme tlaku na štát. Je to reálne, ak vezmeme do úvahy, že odbory majú podpísané memorandum o spolupráci so Smerom? Bolo podpísanie tohto memoranda o spolupráci správnym krokom?

Takticky je to správne riešenie, ale bola to veľká chyba, pretože odbory málo hľadajú nejaký vyšší konsenzus v spoločnosti nielen so stranami, ale aj s inými skupinami. Nie je to však problém len odborov, ale aj živnostníkov či podnikateľov, ktorí sa nevedia zjednotiť – kto ich zastupuje? Prečo sa nepýtajú, ako tu fungujú inštitúcie platené z europeňazí, ktoré rozhadzujú miliardy z eurofondov a podporných programov, ktoré ovládajú rôzne skupinky pofidérnych desaťčlenných živnostenských zväzov a združení podnikateľov a zastupujú ich v rokovaniach, kde sú rovnocenným partnerom štátu?! Stav transparentnosti vyjednávania je katastrofálny.

Nezamestnanosť patrí vari k najpálčivejším problémom. Podľa posledných údajov je na úrovni 14%. Je tento údaj pravdivý?

Tento údaj môže byť technicky pravdivý. Podľa toho, ako si nastavíte štatistiku vykazovania nezamestnanosti, najmä kritériá ponechania v evidencii. Mám pocit, že na Slovensku množstvo ľudí na to už rezignovalo. Od roku 2006 chýba v štatistike sociálneho poistenia takmer pol milióna ľudí! Buď sú to ekonomickí emigranti, alebo ľudia typu manželka bohatého podnikateľa, ktorá sociálnu poisťovňu vôbec nerieši. Alebo sú to ľudia bez domova, ktorí rezignovali na tento systém. Čiže okrem 400 tisícovej permanentne nezamestnanej skupiny ľudí tu máme ešte takmer pol milióna, ktorých nenájdete skoro nikde. Veľká časť z nich sa odsťahovala a platí do poistných systémov iných členských krajín. Ten problém je dnes oveľa väčší. Osobne som presvedčený, že väčšina z 580 tisíc živnostníkov, dnes nemá zákazky, a teda aj prácu. A to budú o chvíľu ďalší nezamestnaní.

Ako by sa teda dala riešiť nezamestnanosť v podmienkach Slovenska ako členského štátu EÚ?

Túto ekonomiku zachránia len tvrdo transparentné programy pre obnovenie odvetví ako agrovýroba, budovanie infraštruktúry, stavebníctvo s pomocou verejných podnikov, verejného investovania. A toto vo svete vo funkčných schémach dávno vyriešili a prekonali. My sme stále ekonomikou ázijského typu, ktorá sa chce hrať na americký, už neexistujúci neoliberalizmus a čuduje sa zbytkom toho, čo v anglickom, rakúskom a nemeckom verejnom sektore považujú za normálne.

vitkovic4

Strana SMER-SD je v polčase svojej vlády. Ako by ste zhodnotili uplynulé dva roky?

Smer sa zobudil pred trištvrte rokom a vzhľadom k tomu, že situácia je napätá vo všetkých členských štátoch, tak nastalo isté prebudenie v zmysle, že to, čo sa tu robilo posledných 15 rokov bez ohľadu na dopad na životy bežných ľudí, asi nie je s kostolným poriadkom. Je tu badateľný istý posun politiky smerom k väčšiemu hájeniu národných pozícií. No všetko je to veľmi pomalé, slabé a oneskorené. Porážka, ktorú Smer utŕžil v prezidentských voľbách je prirodzená – Ficovi sa podarilo zmobilizovať svojich voličov, ktorí mu zostali, ale časť mu už odišla. Zánikom ďalšieho priemyslu, poľnohospodárstva a následnou migráciou. Množstvo ľudí zostalo politikou znechutených natoľko, že volieb sa nezúčastňujú. Smer už nikdy nebude mať takú podporu, akú mal.

Čo teda prinesú nasledujúce dva roky vlády SMERu?

Ďalších dvoch rokov SMERu sa nedožijeme. Dožijeme sa maximálne trištvrte alebo jedného roku. Slovensko tak či tak smeruje k predčasným voľbám. Veľmi by som sa čudoval, ak  by v tom, čo Európu čaká, Smer čakal na ďalšie parlamentné voľby. To by bola dosť pofidérna taktika. Súčasná politika Smeru je dnes podobná politike starej pravice – politika floskúl, udržiavania stavu, ktorý sa každými voľbami, pretiahne ďalej.

V rámci kampane do eurovolieb chodíte po Slovensku, stretávate sa ľuďmi. Aké máte z týchto stretnutí dojmy?

vitkovic5

Takže musíme tri veci: Prestať sa báť, pochopiť, že musíme mať spoločný záujem, že mnohým ľuďom nie je z procesov transformácie a integrácie veľa vecí jasných dodnes. Treba ich naplno a bez okolkov otvárať. A hlavne, treba s ľuďmi hovoriť priamo. Ak máme k sebe ako ľudia a občania hovoriť, aj napriek rozdielom, ktoré máme, tak priamo. Inak zabíjame drahocenný čas a svoj potenciál.

Rozhovor viedol

Artur Bekmatov

Slovenskí presstitúti v službách propagandy

12.09.2014

Pravidelne čítajúc správy a komentáre v slovenských médiách vidím, že spolu so zvyšovaním napätia medzi Ruskom a Západom sa názorová pluralita v slovenských médiách prepadá stále hlbšie viac »

Karol Polák: „Socializmus má k demokracii bližšie ako kapitalizmus. “

16.06.2014

Jeho nezameniteľný barytón približoval divákom v Československu počas niekoľkých desaťročí stovky športových prenosov. Bol pri všetkých úspechoch športovcov ČSSR. Napriek tomu, že jeho viac »

Novinárska servilnosť a voľby na Ukrajine a v Sýrii

05.06.2014

Z dôb socializmu je známy taký vtip na manipulačné praktiky vtedajšej žurnalistiky: „ Sovietsky vodca L.I. Brežnev si na návšteve USA dá preteky v behu na 100m s americkým prezidentom Jimmym viac »

demonštrácia, protest, trump,

V Bruseli pochodovalo proti Trumpovi 6-tisíc demonštrantov

24.05.2017 22:16

Proti návšteve prezidenta USA Donalda Trumpa v belgickom hlavnom meste Brusel protestovalo podľa informácií tamojšej polície okolo 6 000 ľudí.

súdna rada,

Rozhodnutie sudcov môže ovplyvniť jesenné voľby

24.05.2017 20:00

Výsledok, ktorý celú justíciu prekvapil. Zo súboja dvoch sudcovských organizácií vyšlo víťazne Združenie sudcov Slovenska, ktorého nominanti do Súdnej rady uspeli všetci.

úvo, méry, kubovič, táborská,

Na šéfovi ÚVO sa koaličná vláda nezhodla

24.05.2017 19:39

Všetko sa začne odznovu, vládu ani jeden z troch kandidátov na post šéfa Úradu pre verejné obstarávanie v stredu nepresvedčil.

ministerstvo obrany

Vojenské hodnosti udelené politikom preverujú

24.05.2017 18:48

Vojenské hodnosti, ktoré udelil krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2016 bývalý minister obrany Martin Glváč (Smer), možno nie sú platné.

Artur Bekmatov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 186105x
Priemerná čítanosť článkov: 3511x

Autor blogu

Kategórie