bekmatov

Andrej Kiska na tohtoročnom Globsecu. Foto: Globsec.org

Doteraz poberal GLOBSEC každoročne od štátu státisíce eur na organizáciu dvoch konferencií. Od leta však pripravuje verejnú správu na prípadné hybridné hrozby. Na tento účel dostane podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv viac ako 319 500 eur.

GLOBSEC sa väčšine domácej verejnosti spája s každoročnou bezpečnostnou konferenciou – čo do významnosti hostí síce prestížnou, no čo do plurality názorov až zahanbujúco jednostrannou; konferenciou, na ktorej sa okrem politikov stretávajú najmä rôzni armádni predstavitelia, vojenskí plánovači, propagandisti militarizmu či zbrojárski lobisti.

GLOBSEC je však zároveň aj sieťou niekoľkých inštitúcií s rôznymi štatútmi – od občianskeho združenia cez thnik-tank až po spoločnosť s ručením obmedzeným.

Nákladné konferencie

Pred tým, než prejdeme k tristotisícovej príprave verejnej správy na hybridné hrozby, pripomeňme si v krátkosti organizovanie dvoch kľúčových podujatí GLOBSECu – rovnomennej bezpečnostnej konferencie v Bratislave a Tatra summitu. Obe podujatia trvajú dva až tri dni. Obe podujatia mimoriadne štedro podporujú niektoré ministerstvá.

Globsec 2016 podporilo napríklad ministerstvo zahraničných vecí sumou 200 000 eur (organizátorom bola vtedy ešte Slovenská atlantická komisia založená v roku 1993, ktorá následne zmenila názov na GLOBSEC). Tatra summit 2016 sa ministerstvo financií zaviazalo podporiť sumou 50 000 eur, neskôr túto sumu navýšilo o 100 000 eur. Rovnakú sumu, teda 150 000 eur pridalo aj ministerstvo zahraničia. Dovedna tak spoluorganizovanie Tatra summitu 2016 vyšlo štát na 300 000 eur.

A nakoniec prispelo aj ministerstvo hospodárstva. V porovnaní s predchádzajúcimi dotáciami sumou síce skromnou – „len“ 24 000 eur, no tieto prostriedky boli poskytnuté formou reklamy cez spoločnosť Transpetrol. To znamená, že tieto peniaze neboli viazané na žiadne výdavky a bol to čistý zisk. GLOBSEC organizovanie konferencie teda nestálo takmer nič, na oplátku však dostali (za štátne peniaze) prestíž, pozornosť a mediálny priestor.

Ak si pozrieme zmluvu s Transpetrolom, tak pocit, že išlo skôr o sponzoring, ako o reklamu, sa len zintenzívni. Posúďte sami či propagačné aktivity zodpovedajú poskytnutej sume:

1. Propagácia loga spoločnosti TRANSPETROL:
   a) na veľkom banneri konferencie v priestoroch hlavnej sály,
   b) na malých roll up banneroch v priestoroch konania konferencie,
   c) na konferenčnom balíku distribuovanom každému účastníkovi konferencie,
   d) na webstránke konferencie www.tatrasummit.org v sekcii Partners,
   e) v mobilnej aplikácii prístupnej účastníkom konferencie,
2. Poskytnúť minimálne dve (2) pozvánky na konferenciu a jednu (1) pozvánku na Gala večeru a Cocktail
3. Zabezpečiť včasný prístup k zoznamu účastníkov konferencie a poskytnúť nevyhnutnú asistenciu pri kontaktovaní najmenej jedného (1) z vybraných účastníkov

Poďme ďalej. V roku 2017 ministerstvo zahraničia opäť podporilo  sumou 200 000 eur konferenciu Globsec a sumou 100 000 eur Tatra summit. K tomu ešte organizátori mohli počítať so 150 000 eurovou dotáciou od ministerstva financií.

Tento rok boli dotácie ešte vyššie: ministerstvo zahraničia najprv odkleplo na Globsec 300 000 eur, neskôr túto sumu navýšilo až na 340 000 eur. Na októbrový Tatra summit prispelo ministerstvo zahraničia 100 000 eurami, ministerstvo hospodárstva 50 000 eurami a ministerstvo financií dokonca 220 000 eurami. Dvojdňová konferencia v Tatrách tak vyšla štát na 370 000 eur.

Hybridná hrozba z krajiny, ktorej meno sa nevyslovuje

Po ministerstvách zahraničia, financií a hospodárstva sa služby GLOBSECu rozhodlo využiť aj ministerstvo vnútra, ktoré 3. mája 2018 podpísalo s občianskym združením GLOBSEC zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (z európskych štrukturálnych a investičných fondov) vo výške 319 526,80 eur.

Podľa zmluvy, ktorú GLOBSEC uzatvoril s ministerstvom vnútra a ktorá je zverejnená v Centrálnom registri zmlúv pôjdu viac ako dve tretiny z vyššie uvedenej sumy – vyše 228 000 eur na mzdy expertov a analytikov. Zvyšok, viac ako 91 000 eur združenie vynaloží na iné výdavky.

Tentokrát však nepôjde o 2-3 dňovú konferenciu, ale dvojročný projekt Zvyšovanie kapacít a pripravenosti verejnej správy na hybridné hrozby.

Zmluvné strany síce nedefinujú, odkiaľ presne by mali pochádzať hybridné hrozby, pred ktorými chcú  experti z GLOBSECu našu verejnú správu chrániť, ale pozornejší čitateľ dokumentu si to pri nasledovných formuláciách istotne domyslí:

„Podpora domácich aktérov cudzími nepriateľskými mocnosťami…;“

„…zásadné zmeny v bezpečnostnej situácii a nové typy hrozieb, ktoré sa objavili ako následok zmien v bezpečnostnom prostredí a zmien geopolitickej situácie v posledných rokoch…;“

či

„…cudzie spravodajské služby aktívne realizujú informačné a psychologické operácie s cieľom podpory svojich zahranično-politických záujmov a šírenia dezinformácií. Ich cieľom je podporiť snahy cudzích mocí o zmenu architektúry bezpečnostného systému v Európe, znížiť dôveryhodnosť a spochybniť opodstatnenosť EÚ a NATO, diskreditovať aktivity krajín tzv. Západu…“

Poďme však ďalej: akými aktivitami chce GLOBSEC vystužiť našu verejnú správu pred hybridnými hrozbami z „krajiny, ktorej meno sa nevyslovuje“? Sú to napríklad tieto:

1. Východisková štúdia súčasného stavu
2. 6 tematických správ
3. Boj proti hybridným hrozbám – príklady z krajín EÚ
4. Audit bezpečnostného systému
5. Analýza existujúcich štruktúr strategickej komunikácie
6. Reforma procesov verejnej správy v oblasti hybridného ohrozenia
7. Zahraničné študijné cesty pre pracovníkov verejnej správy
8. Odborné semináre v regiónoch
9. Vytvorenie vzdelávacích materiálov
10. Vytvorenie vzdelávacieho programu
11. Vypracovanie príručky strategickej komunikácie
12. Semináre a praktické školenia zamerané na strategickú komunikáciu
13. Simulácia hybridného ohrozenia

V zásade teda pôjde len o niekoľko materiálov textového charakteru, niekoľko školení či zahraničných ciest, ktoré budú ministerstvo stáť takmer 320 000 eur. Nebudem sa teraz zaoberať otázkou či príprava na hybridné hrozby je to pravé, čo naša verejná správa potrebuje. Skôr si kladiem otázku, či si podobný projekt nevie štát zrealizovať vo vlastnej réžii s odborníkmi, ktorí patria priamo pod ministerstvo vnútra alebo ministerstvo obrany (a sú platení štátom), a či by to tým pádom nebolo možné zrealizovať aj podstatne lacnejšie.

Artur Bekmatov