bekmatov

8. a 9. máj už máme za sebou, ale z reakcií, aké vyvolali tieto dátumy v posledných dňoch mám potrebu napísať ešte niekoľko postrehov. Pretože – budem úprimný – už dlho som nezažil takú koncentráciu hnusu, nevedomosti a odporu ako to bolo v prípade 75. výročia konca vojny v Európe. 

Miestami som nadobudol pocit, že u niektorých sa do popredia derie znechutenie z toho, že druhá svetová vojna nedopadla inak. Znechutenie, ktoré zatiaľ len buble pod povrchom, ale ktoré len čaká, kým sa bežnou normou v spoločnosti stane ľútosť k nemeckým vojakom, ľútosť k nacistom a opovrhnutie vojakmi sovietskymi.

DOBRO A ZLO VO VOJNE

Nikto ma nemôže obviňovať z toho, že som zástancom vojen a ozbrojených konfliktov. Naopak. Mám odpor k nim, lebo vojnu a jej dôsledky som zažil na vlastnej koži – v zákopoch povstalcov na Donbase, v ruskom utečeneckom tábore či sýrskej vojenskej nemocnici.

Vždy som bol preto presvedčený o tom, že v žiadnej vojne nemáte dobrú a zlú, či správnu a nesprávnu stranu. Pretože vojny sú vždy len o záujmoch bohatých a mocných na jednej strane a o utrpení obyčajných ľudí na druhej strane. Existuje však jedna výnimka, ktorá potvrdzuje toto pravidlo – druhá svetová vojna.

Na rozdiel od všetkých ostatných vojen, v tejto nešlo len o územia, korisť, zisk či nové trhy. Alebo o vojnu jedného kmeňa proti druhému. Toto bola vojna VYHLADZOVACIA v celosvetovom meradle. Tu išlo o konečné riešenie – o vyľudnenie celých štátov, o likvidáciu celých národov a vyhladenie celých rás. Ak by vojna neskončila porážkou Nemecka, tak ľudstvo, ako ho poznáme dnes, neexistuje. Miesto toho by existoval zvrátený svet pohodlia a blahobytu vyvolenej menšiny zaplateného utrpením a tragédiou zvyšku ľudstva odsúdeného na kontrolovanú likvidáciu.

Môžeme polemizovať aké úlohy mali a akých tragédií sa dopustili Červená armáda, Americká armáda, Britská armáda či ďalší spojenci – pred vojnou i po nej. Ale v období druhej svetovej vojny sa bojovalo proti tomu najzvrátenejšiemu a najzvrhlejšiemu, čo dokázala ľudská myseľ vyprodukovať. Preto je to v tomto prípade jednoduché – na jednej strane stálo zlo, na druhej dobro. Antihitlerovská koalícia bola dobro. Bodka.

ÚLOHA ČERVENEJ ARMÁDY JE NESPOCHYBNITEĽNÁ

Už ma unavuje „chodiť po špičkách“ okolo ignorantov, ktorí si nedostatok vedomostí kompenzujú prehnaným sebavedomím, a ktorí primitívny antiruský šovinizmus ospravedlňujú pokryteckými pokusmi o moralizovanie. Ktoré nás navyše vedú len k tomu, že sami podkopávame odkaz víťazných armád (na štýl: sovietsky vojak ukradol viac hodiniek, ako britský, sovietsky vojak znásilnil viac Nemiek ako americký vojak Japoniek a pod.)

Preto to poviem „po lopate“. Kto nemôže pochopiť vyššie uvedené súvislosti, tak si zrejme nedokáže predstaviť rozsah zverstiev, ktorým čelili krajiny antihitlerovskej koalície (najmä ZSSR) a rozsah skazy, ktorú by prinieslo víťazstvo Berlína.

Odkaz Červenej armády z mája 1945 je pre nás jednoznačný: OSLOBODENIE – MIER – HRDINSTVO

Pokračujúca a silnejúca dezinterpretácia dejín druhej svetovej vojny nás môžu priviesť len k jedinému výsledku: k rehabilitácii zla. Pre to, aby sme mohli my žiť, obetovali svoje životy milióny ľudí a to, že nedopustíme hanobenie ich odkazu je len minimom z vďaky, ktorú im dlhujeme. Napriek tomu sa spomínané hanobenie stáva serióznym problémom.

Za seba vám chcem na záver povedať, že čím intenzívnejšie budú snahy o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny, tým hlasnejšie sa proti tomu budem ozývať.

Pevne verím, že ma v tom nenecháte samého.
Artur Bekmatov