bekmatov

Českom stále hýbe príbeh ruského agenta, ktorý s ricínom v kufríku naháňa druhotriednych a treťotriednych politikov.

S odstupom niekoľkých týždňov sa však ukazuje, že celý príbeh pokrivkáva na obe nohy a v tom lepšom prípade ho možno považovať za spravodajskú hru. V tom horšom za bizarnú konšpiračnú teóriu.

Poďme si bod za bodom prejsť, čo v kauze nesedí.

a) Bomba na 4 odstavce: Text, ktorý odštartoval hon na ruského agenta bola len kratučká glosa zastrčená na desiatej strane časopisu Respekt. Je to dosť málo na to, že v prípade potvrdenia by táto kauza mohla natrvalo poškodiť rusko-európske vzťahy, nemyslíte? Na mieste, kde mala byť rozsiahla a poctivá investigatíva – bomba na titulku – čitateľ nájde len kratučký textík s „nemenovanými zdrojmi“, ktoré tvrdia, že záhadný Rus “má byť príslušník ruskej tajnej služby“ a v kufríku „mal mať ricín“.

b) Novotný bol pridaný dodatočne: podľa „nemenovaných“ Kundrových zdrojov boli cieľmi údajného ruského agenta len dvaja politici: Hříb a Kolář. Ani zmienka o Novotnom. Toho v tejto súvislosti prvýkrát spomenul až Kolář v rozhovore pre Primu.

c) Nesedia dátumy: Kundra píše, že údajný ruský agent priletel tri týždne pred napísaním glosy (26. apríla), čo by zodpovedalo obdobiu 4-6. apríla, pričom socha maršala Koneva bola odstránená 4. apríla. Neskôr ale vyšlo najavo, že diplomat, ktorého český mainstream označuje za ruského agenta, priletel už 14. marca, čo potvrdzujú v zásade všetky články. Navyše už 16. marca Česko pristúpilo kvôli koronavírusu k uzavretiu pražského letiska, teda Rus neskôr priletieť ani nemohol. V tomto bode si Kundra buď prispôsobil údaje tak, aby mu zapadli do jeho príbehu, alebo svojim „nemenovaným zdrojom“ naletel pre vlastnú lajdáckosť pri overovaní si faktov.

Ak si odčítame Novotného, ktorého Kundra nespomínal a Kolářa, ktorý v tej dobe ešte nestihol Koneva strhnúť, tak ako motivácia Moskvy pre smrtiaci útok zostáva len Hříbovo premenovanie námestia, na ktorom sídli ruská ambasáda. Dosť chabý dôvod na spustenie spravodajskej operácie, nemyslíte? Navyše, to, čo predvádzajú Česi je len slabým odvarom demolácie pamätníkov na Ukrajine, v Poľsku či v Pobaltí.

d) Z vraha sa vykľula mediálne známa osoba: príbeh tajomného Rusa, ktorý prišiel do Česka vraždiť má ešte ďalšiu trhlinu. Zo zabijaka sa nakoniec vykľul riaditeľ Ruského centra vedy a kultúry v Prahe Viktor Andrejevič Končakov. Teda žiadny vycvičený zabijak meniaci identity, ktorý sa snaží uniknúť priemyselným kamerám, ale de facto úradník, ktorý bežne komunikuje so štátnymi inštitúciami, médiami či občianskymi združeniami a väčšinou vystupuje na takých podujatiach ako stretnutie rusistov či olympiáda žiakov druhého stupňa v ruskom jazyku.

e) Prečo obetovať dôstojníka? Aby sme učinili zadosť divokým konšpiráciám pražskej kaviarne, tak pripusťme možnosť, že Viktor Andrejevič je dôstojníkom spravodajskej služby.

Úlohou spravodajského dôstojníka, ktorý dlhodobo pôsobí v konkrétnej krajine pod diplomatickým krytím je predovšetkým vytváranie si siete kontaktov za účelom získavania informácií, prípadne ovplyvňovania dôležitých ľudí. Ak je Končakov skutočne spravodajským dôstojníkom, ktorý pôsobí siedmy rok v ČR, je z hľadiska spravodajskej činnosti absolútne nelogické poveriť ho úlohou, ktorú vykonávajú iní – či už ide o kuriérstvo alebo vraždu. Nelogické preto, že v prípade odhalenia bude takýto človek ďalej nepoužiteľný a jeho niekoľkoročná práca v teréne zmarená.

Rozkaz ten zněl jasně: vyrobit ruského agenta za každou cenu!

Špeciálnu pozornosť chcem venovať článku Janeka Kroupy z portálu seznamzpravy.cz. Prečo? Lebo tento text by mohol na katedrách žurnalistiky slúžiť ako vynikajúci príklad situácie, keď sa novinár snaží z hov*a upliesť bič. Ale redakčný rozkaz zrejme znel jasne: vyrobiť ruského agenta za každú cenu! V tejto časti článku budem používať viac ironický jazyk, pretože serióznym prístupom by sme tomuto paškvilu len zbytočne dodávali váhu.

Prejdime si teda najtragickejšie pasáže článku, ktoré oddelím kurzívou:

Svůj ‚babyface‘ dokáže Andrej Viktorovič Končakov při rozhovoru s reportérem dokonale ovládat: na otázku, jak vysvětlí, že právě on je člověkem, který měl do Česka přivézt jed ricin, nehne ani brvou, žádná emoce ani překvapení, jako by byl na podobný dotaz připraven. „To musí být nějaký omyl, vezl jsem v kufru dezinfekci a bonbony,“ říká klidně před komplexem budov ruské ambasády v Praze 6. Mimoděk tak nepřímo potvrzuje malý detail příběhu – týdeník Respekt totiž dříve napsal, že ruský agent do Česka přivezl jed ricin právě v kufru.

Mladistvý vzhľad a nulová mimika? Určite to musí byť agent. Navyše spomenul kufrík. Náhoda? Nemyslím si…

Mimochodom, ja osobne si nechávam aj pár dní pred tridsiatkou niekoľkodňové strnisko, aby si pri kúpe radleru odo mňa predavačky nepýtali občiansky. A v okruhu mojich známych je môj „poker face“ s nulovou mimikou už chronicky známy. Dúfam, že mi k nadchádzajúcim narodeninám nikto nekúpi kufrík. Inak to môžem na Slovensku zabaliť…

Mimochodem i řidiče Alexandra A. považují čeští zpravodajci za příslušníka FSB (ruské tajné služby). Právě on totiž obvykle vyzvedává důležité diplomaty. Stará se nejen o jejich bezpečnost, ale také o bezpečný transport tajných dokumentů, které putují mezi ambasádou a Ruskem. Nebylo proto žádným překvapením, že mladého diplomata s citlivým nákladem vyzvedával právě on.

Prekvapením by skôr bolo, ak by ruského diplomata vyzdvihol niekto iný ako šofér ruskej ambasády. Ale teraz vážne: kto by bol povedal, že vodič ambasády vozí (dôležitých) diplomatov, stará sa o ich bezpečnosť i batožinu? V kontexte toho je viac ako pravdepodobné, že príslušníkom FSB je aj vrátnik ruskej ambasády. Otvára a zatvára dvere (dôležitým) diplomatom s ich batožinou a strážením brány sa stará o ich bezpečnosť. A čo taká upratovačka? Určite to musí byť dôstojník FSB! Veď sa stará o poriadok celej ambasády, zabezpečuje komfort (dôležitých) diplomatov v období, keď práva nešpicľujú na českom území. Ruská ambasáda je zrejme ruskými agentmi prešpikovaná…

V obleku s bílou rouškou působil uvolněně a nenuceně, česky mluví velmi dobře téměř bez přízvuku. Když v hovoru potřeboval získat čas, jako by zaváhal nad překladem do češtiny. Třeba si „nemohl“ vzpomenout, jak se řekne česky agentura (v češtině stejně jako v ruštině – pozn. autora). Více než obsah samotného hovoru byl nakonec vzhledem k Rusově opatrnosti zajímavý jeho projev. Velmi dobře kontroloval obličej i ruce. Pozornému divákovi by ale neušlo jemné přešlapování, které bývá znakem nervozity.

A opäť ten poker face! Ale pozornosti statočného českého investigatívca neušlo prešľapovanie. Kto predsa prešľapuje, ak nie nervózny ruský agent zahnaný do kúta?

Mimochodom, nie pán investigatívec – agentúra sa po rusky nepovie rovnako (správne sa povie агенствo – agentstvo). Navyše ruština má so slovanskými jazykmi mnoho prípadov rovnako znejúcich slov, ktoré v konečnom dôsledku majú odlišné významy (oвoщи – zelenina, красный – červený atď.) čiže občasné zaseknutie sa Andreja Viktoroviča je prirodzené.

Odporúčam prečítať si celý článok, aby ste videli, s akým zúfalstvom sa autor snaží chytiť aj tých najmenších banalít. Len aby z mladého diplomata vytvoril agenta.

Záver: ďalšie možné scenáre

Ak chceme byť otvorenejší a poctivejší ako naši kaviarenskí kolegovia, tak by sme samozrejme nemali vylučovať žiadnu teóriu, vrátane tej o operácii ruských spravodajských služieb. Treba totiž počítať so všetkými možnosťami. Ak však hovorím o všetkých možnostiach, tak musím povedať, že zvyšné mi v mediálnom priestore akosi chýbajú: Ruský agent prišiel zabiť troch Čechov a bodka. Ja však okrem a) vidím ešte dva možné scenáre.

b) Spravodajská hra s cieľom vypudiť predpokladaného spravodajského dôstojníka

Táto možnosť spočíva v zneužití médií BISkou. Česká BIS môže považovať aktivity Andreja Viktoroviča za škodlivé, no zároveň nemusí mať dostatok podložiteľných dôvodov na to, aby ho česká strana mohla vyhostiť. Menšia manipulácia médiami, ktoré sú prirodzene antiruské môže vyvolať potrebnú diskreditáciu, ktorá skončí vynúteným odchodom ruského diplomata

c) Manipulácia politikov s cieľom ovplyvniť verejnú mienku

„Nemenovanými zdrojmi“, na ktoré sa odvolávajú pochybné články môžu byť niektorý z antirusky orientovaných politikov. Vybraní novinári k ním môžu prechovávať silnú dôveru, preto manipulatívne informácie politikov berú ako fakty. Motiváciou politikov môže byť naklonenie verejnej mienky k antiruským postojom. Česká republika totiž patrí spolu so Slovenskom k tým krajinám bývalého východného bloku, kde sú sympatie k Rusku pomerne vysoké. Navyše excesy českých komunálnych politikov s pamätníkom vlasovcov či odstránením Koneva môžu ešte umocniť averziu voči niekoľko rokov trvajúcemu boju proti fantómovým hrozbám z Východu.

Netvrdím, že udalosti, ktoré momentálne hýbu českou verejnou diskusiou musia zodpovedať niektorému z uvedených scenárov. Všetky tri však vyvolávajú otázky, ktoré by si novinári mali prirodzene klásť. No nekladú. Miesto toho varia z vody a snažia sa ľudí utvrdiť v tom, čomu verí kaviareň.

Bez ohľadu na to kauza údajného ricínového agenta dokazuje, do akých absurdností vie skĺznuť verejná diskusia. Aj takto vyzerá boj proti tzv. hybridným hrozbám, na ktorý chce EÚ na centrálnej úrovni, ale aj jednotlivé členské štáty, vynakladať milióny eur.

Artur Bekmatov