bekmatov

zdroj: pravda.sk

Ak sa potvrdí verzia českej strany, tak pôjde jednoznačne o vážne narušenie suverenity a bezpečnosti Českej republiky Ruskou federáciou. Okrem tohto aspektu to samozrejme mimoriadne ovplyvní verejnú mienku, rozloženie politických síl a dostane česko-ruské vzťahy na tak nízku úroveň, na ktorej ešte neboli. Nehovoriac o tom, že odvetné kroky Moskvy, prakticky personálne zdecimujú české zastupiteľstvo v Moskve.

Vedenie českej vlády poskytlo na kratučkom brífingu a v následných nedeľných vystúpeniach žalostne málo faktov. A aj tie sa v niektorých smeroch rozchádzajú. A vzhľadom na vážnosť obvinení a následné konfrontačné kroky by česká vláda mala čím skôr ponúknuť verejnosti čo najkomplexnejší súbor informácií.

Vrbětické otázniky

V nasledujúcich riadkoch sa nebudem venovať ani tak samotným aktérom (tí sú už chronicky známi), ako skôr pokusu zhrnúť otázky, ktoré s touto kauzou rezonujú vari najviac, a bez zodpovedania ktorých by sa politici nemali púšťať do zbrklých reakcií. Následne sa pokúsim celú vec zasadiť do širšieho kontextu ako krátkodobého, tak aj dlhodobého.

a) Prečo práve teraz?

Na Ukrajine eskaluje napätie, viaceré krajiny po špiónskych škandáloch vyhosťujú ruských diplomatov a v Česku sa vyostruje diskusia o tom, kto má dostavať jadrovú elektráreň Dukovany. Zrazu ako blesk z jasného neba príde informácia, že za 7 rokov starými výbuchmi majú byť ruskí rozviedčíci. Takáto informačná rozbuška má samozrejme potenciál výrazne odkloniť verejnú mienku i podporu politikov od ruskej strany v akejkoľvek oblasti. A zároveň destabilizovať politickú situáciu v krajine.

b) Existujú okrem „dôvodných podozrení“ zapojenia ruskej strany do výbuchov aj dôkazy?

Zatiaľ vieme, že dvaja podozriví sa zdržiavali v Česku. Mali navštíviť aj areál skladov. Avšak oficiálne. Česká vláda by čo najskôr mala verejnosti poskytnúť nielen „dôvodné podozrenie“, ale hlavne dôkazy. Veľa napovie zverejnenie správy českou vládou.

c) Aký je zdroj informácie?

Exminister zahraničia Petříček vraj o tomto škandále vedel už pred rokmi, verzie Hamáčka a Babiša sa rozchádzajú (info od BIS mali dostať len v piatok, ale Hamáček už v stredu rokoval s veľvyslancom ČR v Moskve, Babiš tvrdí, že o tom vedel už od 7. apríla).

d) Polícia podľa Hamáčka vedela už od začiatku o zapojení spomínanej dvojice do výbuchov a po útoku vo Veľkej Británii v BIS zistili, že ide o príslušníkov ruskej rozviedky. Prečo vtedy česká strana mlčala?

Kto koho riadi – politici BISku, alebo BISka politikov?

e) Je pravda, že v skladoch boli umiestnené zbrane, ktoré sa mali prostredníctvom bulharského priekupníka dostať do krajín, na ktoré je uvalené embargo na dovoz zbraní?

Samozrejme, ak by sa táto téza aj potvrdila, nič by to nemenilo na fakte, že ruská strana bezprecedentne narušila suverenitu a bezpečnosť Českej republiky. Akurát by sme nadobudli vedomosť, že ani malé členské štáty EÚ či NATO nie sú sväté a zásadným spôsobom napomáhajú eskalovaniu konfliktov, ktoré sa navonok snažia uregulovať.

Vlna odhaľovania špiónov a vyhosťovania diplomatov

Česko nie je zďaleka jedinou európskou krajinou, ktorou otriasa škandál spojený s ruskými agentmi a následné vyhosťovanie diplomatov.

Ak necháme bokom procesy v pobaltských štátoch, kde je „odhaľovanie ruských špiónov“ súčasťou dlhodobých represálií vládnej moci voči aktivistom z ruskej menšiny, tak za posledné týždne sme český scenár mohli zaregistrovať aj v Bulharsku, Taliansku a do istej miery aj vo Švédsku a Nemecku. Mimo vojny vo vyhosťovaní diplomatov nemohlo zostať tradične protiruské Poľsko, ktoré vyhostilo troch ruských diplomatov ako akt podpory Spojených štátov. Tie kvôli údajným hackerským útokom z Ruska vyhostili desiatich ruských diplomatov.

18. marca prepukol v Bulharsku škandál kvôli odhaleniu údajnej organizovanej skupiny, ktorá vynášala informácie Moskve. Na čele tejto skupiny mal byť niekdajší riaditeľ bulharského vojenského spravodajstva Ivan Iljev. Zatknuté boli dve osoby. Neskôr vyšlo najavo, že aj keď členovia skupiny boli vysoko postavení štátni úradníci, tak nemali prístup k utajeným materiálom NATO a „vynášali“ v podstate len verejne prístupné materiály. Bulharsko vyhostilo dvoch ruských diplomatov.

Koncom marca prepukla špionážna aféra aj v Taliansku (ktoré sa len dva týždne pred tým dohodlo s Ruskom na produkcii Sputniku V na svojom území). Výsledok: jeden zatknutý Talian a dvaja vyhostení ruskí diplomati. A ešte pred tým, koncom februára, odhalili údajných ruských špiónov aj v Nemecku a vo Švédsku.

V rozhovore pre Radio Free Europe/Radio Liberty upozorňuje jeden z redaktorov portálu Bellingcat Christo Grozev na podobný rukopis oboch akcií, pričom naznačuje aj možnosť, že bulharské a talianske tajné služby mohli byť vystavené určitému tlaku zvonku. „Mohli dostať nejaký typ informácie od partnerských tajných služieb. Nemôžeme si nevšimnúť, že obe tieto operácie sa uskutočnili okamžite po zmene prezidentskej administratívy v USA na takú, ktorá je pripravená na agresívnejší postoj voči Rusku. Pod “agresívnejším“ myslím, že si nebude zakrývať oči pred agresiou ruských tajných služieb,“ povedal Grozev pre RFE/RL a proamerický portál následne dáva do súvisu operácie v Taliansku a Bulharsku s udalosťami v Česku.

Administratíva nového prezidenta Bidena skutočne spustila voči Moskve veľmi konfrontačnú kampaň. Tá je viditeľná najmä v súvislosti s eskalovaním napätia na Ukrajine. To však môže byť len jedna príčina toho, čo sa odohráva v Čechách.

Boj o Európu na dvoch frontoch

Už viac ako dekádu sme svedkami veľmi intenzívneho ochladzovania vzťahov medzi Ruskom a Západom. USA a Rusko čoraz vehementnejšie súperia o vplyv v Európe. Pre verejnosť je badateľná najmä snaha o politický vplyv, ktorá sa zosilnila po udalostiach na Ukrajine na prelome rokov 2013-2014.

Druhým, síce menej viditeľným, no rovnako dôležitým frontom je energetika. Tu sa Washington už dlhodobo snaží vytlačiť Moskvu z dvoch energetických oblastí: dodávok plynu spoločnosťou Gazprom, ako aj z jadrovej energetiky, ktorú za ruskú stranu zabezpečuje spoločnosť Rosatom.

Odpor USA voči Nord stream 2

Dodávky plynu sa Rusko roky snaží presmerovať výstavbou plynovodu Nord stream 2 tak, aby prichádzali do západnej Európy priamo cez Nemecko a obišli tak krajiny východnej a strednej Európy. Hlavne nestabilnú a nevypočítateľnú Ukrajinu. Nemecko (a spolu s ním aj Rakúsko) vidí v podpore tohto projektu prinajmenšom dve výhody. Prvou je zníženie konečnej ceny plynu pre domácich zákazníkov a druhým nárast vplyvu v rámci Európy, keďže z Nemecka sa ruský plyn bude distribuovať do zvyšku Európy.

Proti týmto plánom sa ostro vyhradzujú vo Washingtone. Roky sa snažia Európanov (proti ich vôli) presvedčiť, že dokončením Nord stream 2 sa len zvýši energetická závislosť Európy od Ruska a zároveň zníži bezpečnosť kritickej infraštruktúry. Ako alternatívu ponúkajú Američania import skvapalneného plynu pod heslom diverzifikácie e bezpečnosti.

O strategickosti tejto bitky svedčí najmä fakt, že Američania dlhodobo vyvíjajú na Európu nátlak hraničiaci s vydieraním. Ultimáta amerických diplomatov, výhražné listy senátorov súkromným spoločnostiam či sankcie USA voči vybraným podnikom, ktoré sa podieľajú na budovaní plynovodu – toto je už takmer tri roky realita „spojeneckých transatlantických vzťahov“. Od projektu pod nátlakom USA odstúpilo do konca februára 2021 už 18 európskych spoločností, jeho dokončenie sa predĺžilo o viac ako rok a len minulý mesiac nový minister zahraničia Antony Blinken deklaroval, že Spojené štáty budú pokračovať v posilňovaní sankcií.

Napriek tomu je plynovod vybudovaný na 94-95% a obe strany – ruská a aj nemecká – sú odhodlané výstavbu dotiahnuť do úspešného konca aj napriek enormnému odporu USA.

Nenápadná jadrová energia

Podobne tuhý boj zvádzajú Američania s Rusmi aj v oblasti jadrovej energetiky. Pre Rosatom je východná, stredná a juhovýchodná Európa „domácou pôdou“, keďže drvivá väčšina jadrových elektrární v tomto priestore bola vybudovaná, alebo ich výstavba odštartovala počas Studenej vojny za výraznej pomoci Sovietskeho zväzu.

Lenže v 90. rokoch začali Američania vyvíjať snahy o preniknutie na východoeurópsky trh prostredníctvom spoločnosti Westinghouse. „V té době měl technologicky vyspělý Westinghouse pomoci jaderným zařízením východního konceptu. Přesto byl opak pravdou. Palivové soubory dodané Westinghousem byly ve srovnání s ruským palivem dražší a vykazovaly nižší kvalitu. Výsledkem byly častější výpadky temelínských reaktorů,“ povedal v rozhovore pre Forbes český expremiér Jiří Paroubek.

Lenže to je len jedna epizóda z rusko-amerického boja o energetickú budúcnosť Európy. Medzitým prešiel Westinghouse viacerými vlastníckymi zmenami, do roku 2018 v ňom vlastnila väčšinový podiel Toshiba, od r. 2018 je to zase kanadská Brookfield Business Partners. Bez ohľadu na tieto zmeny sa spoločnosť vždy mohla spoľahnúť na silný lobing americkej vlády.

Ruskému Rosatomu (resp. jeho dcérskym spoločnostiam) sa však podarilo v posledných rokoch vyhrať tendre nielen v Bielorusku (výstavbe JE Astravec), či Turecku (JE Akkuyu), ale aj v Maďarsku (výstavba Paks II) a Fínsku (JE Hanhikivi).

Westinghousu sa zase podarilo zvrátiť situáciu v Bulharsku, na Ukrajine a všetko nasvedčuje tomu, že pole pôsobnosti má zaistené aj v Poľsku.

V Bulharsku tamojšia vláda zastavila výstavbu jadrovej elektrárne v Belene v spolupráci s ruským Rosatomom z roku 2008 a projekt modifikovala na výstavbu nového bloku v elektrárni Kozloduj. Pod taktovkou Westinghouseu.

Na Ukrajine sa zase pomajdanská vláda sama odhodlala k tomu, aby začala spolu s Westinghouseom hľadať možnosti spolupráce. Tie našla v dodávkach palivových súborov, ktoré boli spočiatku problematické, no napr. od roku 2019 piaty blok Záporožskej JE (najväčšej v Európe) funguje na súboroch Westinghousu.

Keneth Rapoza z Forbesu naznačil, že práve zvrat na Ukrajine zachránil Westinghouse. Spoločnosť medzi rokmi 2012-2014 vytvorila stratu 1,43 miliardy dolárov. „Z Rusov sa stali super zloduchovia a do hry sa rýchlo dostala energetická diverzifikácia“.

V nadväznosti na to EÚ vypísala grant na 2 milióny eur, ktorý nedostal nikto iný ako Westinghouse. A Poľsko je pripravené zaplatiť za americké technológie pri budovaní jadrového programu viac ako 18 miliárd dolárov. Za túto sumu by do roku 2040 malo na jeho území vyrábať elektrickú energiu šesť reaktorov.

2013: české jadro v hľadáčiku Američanov

Česko sa do hľadáčiku veľmocí kvôli jadrovej energii dostalo v posledných rokoch dvakrát. A oba prípady sprevádzali resp. práve sprevádzajú politické turbulencie.

Američanom veľmi záležalo, aby po nevydarených pokusných dodávkach jadrového paliva pre Temelín získali zákazku na výstavbu dvoch nových blokov elektrárne, o ktorých sa rozhodovalo v rokoch 2012-2013. Domáca politická scéna, dokonca aj vláda boli v tejto otázke rozdelené.

Lobbing zo strany Američanov bol veľmi intenzívny. Westinghouse prišla do Prahy osobne podporiť aj Hillary Clintonová.

Rusom ale takisto veľmi záležalo na tom, aby mohli dostavať Temelín. Pokým v decembri 2012 rokoval vtedajší premiér Petr Nečas s Hillary Clintonovou, v máji 2013 uisťoval v Moskve Dmitrija Medvedeva a v Soči Vladimira Putina, že výberové konanie na dostavbu Temelínu bude transparentné.

Lenže už o dva týždne bolo všetko inak: kauza Nagyová, v ktorej malo byť okolie premiéra Nečasa zapletené do korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa, viedla k pádu Nečasovej vlády, čo v konečnom dôsledku pomohlo (aj) Američanom. Spomínaný Repoza z Forbesu to nazval „zázrakom“.

Český Týden však prišiel s prekvapivejšími, no konkrétnejšími informáciami z prostredia BIS, ktorým však nebola dodnes venovaná väčšia pozornosť. Nečas počas rokovaní s Putinom údajne nebol veľmi naklonený neoficiálnym rozhovorom o dostavbe Temelínu, o ktoré ho požiadal ruský prezident. „Z pohledu tajných služeb následovala logická reakce ruské strany. „Rusové vypustili směrem k americké straně dezinformaci, že v temelínském tendru uspějí oni, nikoli americký Westinghouse, že je už rozhodnuto. Nahrál jim i fakt, že Rusko velmi překvapivě zvítězilo v Maďarsku, kde postaví dva nové bloky jaderné elektrárny v Paksi ruská firma Rosatom… Aneričané podle zdroju TÝDNE na dezinformaci skočili a zvýšili na území České republiky zpravodajskou činnost, čímž prý uspíšili pád vlády. „Byly přesvědčeny, že nový kabinet Miroslavy Němcové, ktorý nakonec prezident Zeman odmítl jmenovat – s čímž rozhodně nepočítali –, bude na jejich straně,“ podotkl zdroj TÝDNE s tím, že ve výroční zprávě Bezpečnostní informační služby za rok 2013 se má objevit informace o zvýšené aktivitě amerických zpravodajcu na našem území.“ (Týden 11/2014, Proč padl premiér Nečas str. 23)

Dočasnú vládu neviedla Němcová, ale Zemanov favorit Jiří Rusnok. No kabinet Bohuslava Sobotku, ktorý vzišiel z predčasných volieb, dal nakoniec dostavbe Temelínu stopku. Pre údajný nedostatok financií.

Dostavba Temelínu sa vďaka rusko-americkým spravodajským hrám z roku 2013 prakticky nikam neposunula. Zároveň sa na tomto príklade môžeme presvedčiť, za aké dôležité považujú Rusi aj Američania tendre na výstavbu jadrových elektrární.

2021: české jadro v hľadáčiku Američanov?

Prešlo sedem rokov a napätie v Čechách začína náramne pripomínať to z prelomu rokov 2012-2013. Akurát v hre nie je dostavba Temelínu, ale jadrovej elektrárne Dukovany. Američania opäť intenzívne lobujú. Aj keď Mike Pompeo dostal v auguste košom, Andrej Babiš je stále pod tlakom.

Z piatich záujemcov (francúzska EdF, juhokórejská KNHP, čínska CGN a Rosatom s Westinghouseom) bola vyradená čínska spoločnosť a ponechanie ruského Rosatomu vyvolalo vlnu kritiky. Ako v opozícii, tak aj v radoch koalície.

A zrazu sa na českej politickej scéne objavuje ďalšia politická atómová zbraň, ktorá zrejme zmení doterajšie rozloženie politických síl. Vláda síce tentokrát s najväčšou pravdepodobnosťou dovládne do októbrových volieb. S každou pribúdajúcou minútou je však pravdepodobnejšie, že alternatíva dostavby Dukovan v réžii Rosatomu je v Česku nepriechodná.

Zároveň platí to, čo som uviedol už vyššie. O vplyv v Európe sa bojuje na dvoch frontoch – energetickom a politickom. Pričom oba sú rovnako dôležité. Preto, netreba zabúdať, že udalosti v Česku môžu byť nielen operáciou na získanie prevahy v konkurenčnom boji o energetický tender, ale zároveň aj súčasť väčšej, propagandistickej a spravodajskej, hry, ktorá sa bude stupňovať (rozsah udalostí v Česku v porovnaní s ostatnými krajinami tomu nasvedčuje). Hry, ktorá spracuje verejnú mienku v Európe pre akúkoľvek špinavosť.

Naši spojenci spoza Atlantiku s tým majú viac ako bohaté skúsenosti.

Artur Bekmatov