bekmatov

Vážený pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,

dovoľujem si Vás osloviť v súvislosti s poslednými udalosťami na Ukrajine.

U nášho východného suseda dlhodobo prebieha rehabilitácia a heroizovanie členov extrémne nacionalistickej Ukrajinskej povstaleckej armády, inak nazývanej aj „banderovci“ (podľa jedného z jej kľúčových predstaviteľov Stepana Banderu).

Banderovci neboli chrabrí bojovníci za samostatnú Ukrajinu, ako pokrivene ich obraz šíri súčasná deformovaná historiografia na Ukrajine. Boli to predovšetkým ozbrojené bandy, ktoré sa neštítili ani tých najodpornejších zverstiev páchaných vo väčšine prípadov na základe etnického či politického kľúča. Medzi obete banderovcov patria desiatky tisíc Židov, Poliakov, Rusov či iných neukrajinských národností, ale aj komunistov či ľavičiarov.

Fakľový pochod v Kyjeve 1. 1. 2019. Foto: Vít Hassan

To, čo predviedli v oblasti poľskej Volyne sa údajne protivilo aj samotným nacistom – znásilňovanie, rozštvrcovanie, odrezávanie uší, nosov, jazykov, pohlavných orgánov či prsníkov. Vypichovanie očí, sťahovanie z kože, páranie brúch tehotným ženám, pribíjanie malých detí na steny. Besnenie banderovcov vo Volyni, po ktorom zostali desiatky tisíc mŕtvych Poliakov, trvalo celý jeden rok…

Teroru banderovcov bolo dokonca vystavené aj obyvateľstvo Československa, a to celé tri roky po skončení vojny – zvyšky banderovcov sa totiž v honbe za šetrnejším zachádzaním v zajatí chceli stoj čo stoj prestrieľať k západným spojencom. Najznámejším zverstvom toho obdobia na našom území zostal masaker v Kolbasove. Banderovci tu zabili 11 ľudí, väčšinou Židov (ženy pred zabitím znásilnili), ktorí sa po prežití koncentračných táborov vrátili domov. Vyčíňanie banderovcov zastavili až jednotky ministerstva vnútra a miniterstva obrany v Akcii B. Celkovo padlo v bojoch s banderovcami na našom území približne 60 vojakov a civilistov.

Vážený pán minister,

pre krátkosť môjho listu sa nebudem bližšie zaoberať terorom banderovcov na Slovensku. Vaša matka pochádza z obce Jarabina v okrese Stará Ľubovňa, Váš otec zase z obce Rokyta v okrese Humenné. Tieto regióny, vrátane menovaných obcí, boli vyčíňaniu banderovcov vystavené najviac a som si istý, že ho má v živej pamäti ešte nejeden obyvateľ obcí, v ktorých máte korene.

Začiatkom decembra schválil ukrajinský parlament zákon, ktorý priznáva bojovníkom UPA a ďalších extrémne nacionalistických organizácií z čias druhej svetovej vojny status vojnových veteránov. Tento zákon tak kladie na jednu úroveň banderovcov a vojakov Červenej armády. Je toniečo podobné, ako keby slovenský parlament postavil na jednu úroveň partizánov bojujúcich proti nacistom v SNP a príslušníkov Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd. Tých gardistov, ktorí majú na svedomí masakre v Kremničke či Nemeckej.

Následne ukrajinský parlament rozhodol o tom, že 1. január 2019 bude pri príležitosti 110. výročia narodenia Stepana Banderu vyhlásený za štátny sviatok. Tieto kroky parlamentu vyvrcholili večer 1. januára fakľovým pochodom niekoľkých tisícok neonacistov centrom Kyjeva na počesť Stepana Banderu. Tohto pochodu sa okrem neonacistov zúčastnili aj poslanci parlamentu či predstavitelia samosprávy. Protestovali proti nemu židovské organizácie a veľvyslanec Izraela. Poľský parlament už pred dvomi rokmi schválil zákon, podľa ktorého je popieranie zločinov banderovcov, rovnako ako popieranie zločinov nacistov, trestné.

Žiaľ, na Slovensku, žiadny takýto zákon v platnosti dodnes nie je. Po mojom upozornení na zrovnoprávnenie banderovcov s vojakmi Červenej armády tento krok Ukrajiny odsúdilo niekoľko našich politikov – najmä z radov poslancov vládnej koalície či kandidátov na prezidenta, ale aj občianskych združení ako napríklad Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Stále to však nemožno považovať za oficiálny postoj Slovenskej republiky.

Vážený pán minister,

touto cestou by som Vás preto chcel požiadať, aby ste rozšírili okruh spomínaných ľudí a inštitúcií. Napríklad iniciovaním vydania oficiálneho stanoviska MZVaEZ SR k heroizácii banderovcov štátnymi inštitúciami Ukrajiny, ako aj jej najvyššími predstaviteľmi.

Počas svojho pôsobenia na čele rezortu diplomacie ste na stretnutiach s predstaviteľmi iných krajín dokázali nastoliť aj citlivé témy. Naposledy ste otvorili kauzu väznenia ukrajinského režiséra Oleha Sencova na stretnutí s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom.

V priebehu tohto mesiaca, po slovenskom prevzatí predsedníctva v OBSE, máte v pláne navštíviť Ukrajinu. Dovoľujem si Vás preto vyzvať na to, aby ste otvorili aj tému heroizovania banderovcov na stretnutiach s čelnými predstaviteľmi Ukrajiny a tlmočili rozhorčenie slovenských antifašistov z prepisovania histórie a heroizácie vojnových zločincov kolaborujúcich s nacistami. Vojnových zločincov, ktorí majú na rukách aj slovenskú krv.

S úctou

Mgr. Artur Bekmatov, PhD.

Odoslané na adresu:

JUDr. Miroslav Lajčák,
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,
ul. Hlboká cesta 2
833 36 Bratislava 37